Máte hypotéku s výhodným úrokom a zároveň sa cítite vyčerpaní z neustáleho pracovného tempa? Mnohí ľudia sa dnes snažia zvládať rastúce finančné záväzky aj pracovný tlak, no práve dlhodobé preťaženie môže viesť až k syndrómu vyhorenia. Odborári preto prichádzajú s návrhom, ktorý by mohol priniesť novú formu podpory pre zamestnancov.
V hre je platené trojmesačné voľno, počas ktorého by si človek mohol oddýchnuť bez toho, aby prišiel o celý príjem.
Vyhorenie sa stáva čoraz väčším problémom
Psychická záťaž a tlak v pracovnom prostredí podľa odborových zväzov narastajú. Dlhodobý stres, vysoké pracovné nasadenie či nedostatok oddychu môžu viesť k stavu, keď človek stráca energiu, cíti sa vyčerpaný a prestáva zvládať každodenné povinnosti. Práve takýto stav býva označovaný ako syndróm vyhorenia.
Konfederácia odborových zväzov SR navrhuje, aby sa štát nezaoberal iba ľuďmi, ktorí už o prácu prišli, ale aj tými, ktorým hrozí dlhodobý výpadok zo zamestnania pre psychické preťaženie. Podľa odborárov môže včasný oddych zabrániť vážnejším zdravotným problémom a pomôcť zamestnancom zostať aktívnymi na pracovnom trhu.
Navrhované riešenie počíta s takzvaným sabatikalom. Nešlo by o klasickú dovolenku navyše, ale o špeciálnu dávku financovanú z poistenia v nezamestnanosti. Zamestnanec by si mohol dopriať niekoľkomesačnú prestávku bez povinnosti hľadať si nové pracovné miesto alebo pravidelne komunikovať s úradom práce.
Medzi hlavné podmienky návrhu patria:
- minimálne päť rokov nepretržitého poistenia v nezamestnanosti,
- maximálna dĺžka voľna tri mesiace,
- vyplácanie osobitnej dávky počas sabatikalu,
- možnosť následne poberať aj štandardnú podporu v nezamestnanosti počas ďalších troch mesiacov.
Výška tejto dávky zatiaľ nie je stanovená. Odborári však pripúšťajú, že by mohla byť nižšia než bežná podpora v nezamestnanosti.
Aké možnosti majú zamestnanci dnes?
V súčasnosti slovenská legislatíva podobný systém nepozná. Človek, ktorý cíti vyčerpanie alebo sa obáva vyhorenia, má k dispozícii len niekoľko alternatív.
Najčastejšie siaha po riadnej dovolenke. Ani tá však nie je úplne v jeho rukách, pretože jej čerpanie závisí od dohody so zamestnávateľom a od potrieb firmy. Existuje aj možnosť požiadať o pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez nej, no ani na takýto krok nevzniká automatický nárok.
Ak sa psychické alebo fyzické problémy zhoršia natoľko, že zasahujú do zdravotného stavu, prichádza do úvahy dočasná pracovná neschopnosť. Takzvaná péenka však neslúži na preventívny oddych a musí ju potvrdiť lekár.
Ako uviedla pravda.sk, podpora v nezamestnanosti sa dá čerpať až po zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Človek pritom musí aktívne spolupracovať s úradom práce, inak o dávku môže prísť. Navyše od začiatku roka 2026 sa pravidlá zmenili a výška podpory sa postupne znižuje.
Prvé tri mesiace predstavuje polovicu denného vymeriavacieho základu, následne suma klesá:
- vo štvrtom mesiaci na 40 percent,
- v piatom mesiaci na 30 percent,
- v šiestom mesiaci už len na 20 percent.
Inšpirácia zo zahraničia ukazuje rôzne prístupy
Myšlienka dlhšieho pracovného voľna nie je vo svete neznáma. V minulosti fungoval podobný model vo Fínsku. Zamestnanci s dlhšou pracovnou históriou si mohli po dohode so zamestnávateľom dopriať niekoľkomesačnú prestávku a dostávali osobitnú finančnú podporu. Firma pritom mala počas ich neprítomnosti zamestnať človeka bez práce. Tento systém však krajina ukončila v auguste 2024.
Belgicko využíva model kariérnych prestávok a časových kreditov. Zamestnanci si môžu na určitý čas prerušiť pracovnú činnosť alebo pracovať na kratší úväzok. Počas tohto obdobia môžu poberať príspevok od tamojších úradov práce, pričom ich pracovné aj sociálne práva zostávajú zachované. V posledných rokoch však Belgicko podmienky sprísnilo.
Vo Francúzsku existuje sabatické voľno zakotvené v legislatíve. Zamestnanec v súkromnom sektore môže požiadať o niekoľkomesačné prerušenie práce, pričom po návrate má nárok na pôvodnú alebo porovnateľnú pozíciu. Počas tohto obdobia však štát neposkytuje finančnú podporu a príjem závisí od dohody so zamestnávateľom alebo od kolektívnej zmluvy.
Odborári na Slovensku zároveň upozorňujú, že fond poistenia v nezamestnanosti dlhodobo vykazuje prebytky. Podľa nich by mali byť tieto prostriedky využívané predovšetkým na podporu nezamestnaných, prevenciu straty práce a vytváranie rezerv, ktoré by mohli pomôcť aj ľuďom ohrozeným vyhorením.
