Na Slovensku pracuje rekordný počet cudzincov a firmy ich čoraz viac potrebujú v priemysle, logistike, stavebníctve či službách. Slováci pritom nekončia mimo trhu preto, že by práca pre nich neexistovala, ale často preto, že nemajú požadované zručnosti alebo nežijú tam, kde vznikajú pracovné miesta.
Slovenský pracovný trh ukazuje zvláštny paradox. Firmy zháňajú ľudí, no úrady práce stále evidujú desaťtisíce nezamestnaných. Do výroby, skladov, dopravy, hotelov či stavebníctva preto čoraz častejšie nastupujú cudzinci. Nie preto, že by automaticky brali Slovákom prácu. Skôr zapĺňajú miesta, ktoré domáci pracovníci nechcú, nevedia alebo nemôžu obsadiť.
Inštitút zamestnanosti uvádza, že k 1. máju 2026 pracovalo na Slovensku 150 156 migrantov. Z toho bolo 31 542 občanov EÚ, ďalších 59 369 pracovalo cez informačnú kartu a 59 245 tvorili občania tretích krajín bez informačnej karty. Ešte začiatkom februára ich bolo podľa Inštitútu finančnej politiky viac než 146-tisíc. Cudzinci tak dnes pokrývajú takmer 6 percent pracovnej sily.
Pracovné miesta existujú, ľudia sa míňajú s firmami
- 2025 počet nezamestnaných osôb 146 600
- 2026 počet nezamestnaných osôb 161 900
Na Slovensku zároveň stále zostáva veľa ľudí bez práce. Podľa Štatistického úradu SR bolo v prvom štvrťroku 2026 nezamestnaných 161,9-tisíca osôb. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka ich pribudlo 15,3-tisíca, teda 10,4 %. Miera nezamestnanosti tak dosiahla 5,9 percenta.
Najväčší problém však ukazuje iné číslo. Takmer 106-tisíc ľudí si hľadalo prácu dlhšie než jeden rok. To znamená, že približne dvaja z troch nezamestnaných sú bez práce dlhodobo. Firmy teda voľné miesta majú, no často hľadajú ľudí v iných regiónoch alebo s inými zručnosťami.
Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Ako môžu firmy dovážať pracovníkov, keď krajina eviduje vyše 160-tisíc ľudí bez práce? Odpoveď leží v štruktúre trhu. Nezamestnaní často žijú v regiónoch, kde pracovné miesta nevznikajú. Alebo nemajú kvalifikáciu, ktorú firmy potrebujú.
EURES, európska sieť služieb zamestnanosti, označuje za nedostatkové najmä profesie operátorov strojov, kvalifikovaných stavebných pracovníkov, vodičov a obsluhu mobilných zariadení. Slovensku podľa nej chýbajú pracovníci vo výrobe, logistike, stavebníctve, zdravotníctve aj v IT. Firmy zároveň narážajú na demografiu, odchod kvalifikovaných ľudí do zahraničia a slabú ochotu Slovákov sťahovať sa za prácou.
Priemysel, sklady a služby zamestnávajú cudzincov čoraz častejšie
Cudzinci najviac pomáhajú tam, kde firmy potrebujú fyzickú prítomnosť. Robotník vo výrobe, vodič kamióna, skladník, čašník, kuchár alebo stavebný pracovník nemôže pracovať z domu. Práve tieto profesie často ponúkajú náročný režim, smeny, nižšiu spoločenskú prestíž a slabší priestor na rast.
Štatistický úrad ukazuje, že v prvom štvrťroku 2026 pracovalo na Slovensku viac než 2,585 milióna ľudí.
- Vo výrobných odvetviach pôsobilo 935-tisíc pracovníkov.
- Priemysel zamestnával 623-tisíc ľudí.
- Stavebníctvo zamestnávalo necelých 247-tisíc pracovníkov.
- Služby zamestnávali viac než 1,6 milióna osôb.
Práve v týchto sektoroch cítiť tlak najviac. Priemysel medziročne prišiel o viac než 21-tisíc pracujúcich. Stavebníctvo stratilo 12,6 tisíca ľudí. Doprava a skladovanie prišli o 6,9 tisíca pracovníkov. Ubytovanie a stravovanie stratilo 3,9 tisíca ľudí. Firmy preto hľadajú posily za hranicami.
Tento vývoj neprebieha len na Slovensku. Európska komisia upozorňuje, že migrácia pomáha krajinám EÚ zmierňovať nedostatok pracovnej sily pri starnutí populácie. Podiel ľudí v produktívnom veku narodených mimo EÚ stúpol v Únii z približne 8 percent v roku 2014 na 12,6 percenta v roku 2024.
OECD zároveň uvádza, že krajiny OECD vydali v roku 2024 približne 2,3 milióna dočasných pracovných povolení. Bolo to o 26 percent viac než v roku 2019 a o 51 percent viac než v roku 2015. Slovensko teda nerieši výnimočný problém. Rieši rovnaký tlak ako veľká časť Európy.
Cudzinci teda nenahrádzajú Slovákov plošne. Nahrádzajú ich najmä tam, kde domáci trh na celej čiare zlyháva. Slovensko má ľudí bez práce, ale nemá dosť ľudí na konkrétne pracovné miesta. Bez lepšieho vzdelávania, mobility a rekvalifikácií bude závislosť od zahraničných pracovníkov aj ďalej rásť.
