V politickom dianí v Bulharsku sa v posledných dňoch čoraz viac skloňuje možný zásadný obrat, ktorý by mohol ovplyvniť nielen samotnú krajinu, ale aj rovnováhu síl v rámci Európskej únie a NATO. Bulharsko dnes pristúpilo k už ôsmym parlamentným voľbám v priebehu posledných piatich rokov. Kým v Maďarsku nedávne parlamentné voľby znamenali odchod proruského konzervatívneho premiéra Viktora Orbána z funkcie, v Bulharsku naznačujú predbežné výsledky návrat k moci politikovi s veľmi podobným politickým smerovaním.
V kontexte európskej politiky sa čoraz častejšie objavujú prirovnania k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, keďže ide o lídrov, ktorí dlhodobo zaujímajú odlišný postoj k politike Bruselu voči Rusku. Práve Rumen Radev je vnímaný ako osobnosť, ktorá by mohla v prípade úspechu zásadne zmeniť smerovanie Bulharska v zahraničnej politike a posilniť vplyv proruských postojov v rámci EÚ, píše portál Novinky.cz.
Rumen Radev, ktorý zastával funkciu bulharského prezidenta dve funkčné obdobia, sa po odchode z prezidentského úradu rozhodol vstúpiť do aktívnej straníckej politiky a viesť novú politickú koalíciu. Jeho krok prichádza v čase, keď Bulharsko prechádza obdobím častých vládnych zmien a opakovaných predčasných volieb, ktoré od roku 2021 výrazne oslabili stabilitu politického systému.
Počas svojho pôsobenia v prezidentskom úrade Radev opakovane vystupoval kriticky voči politike západných spojencov, najmä v súvislosti s vojenskou podporou Ukrajine. Dlhodobo spochybňoval účinnosť sankcií voči Rusku a viackrát naznačil, že podľa jeho názoru môžu prispievať k predlžovaniu vojnového konfliktu. Tieto postoje vyvolali napätie nielen vo vnútri Bulharska, ale aj v zahraničných vzťahoch, najmä v období zvýšenej solidarity EÚ s Kyjevom.
Výrazným momentom jeho politickej kariéry bola aj verejná výmena názorov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorá poukázala na hlboké rozdiely v prístupe k bezpečnostnej politike v regióne. Radev zároveň kritizoval aj viaceré rozhodnutia bulharskej vlády, ktoré smerovali k posilneniu spolupráce s Ukrajinou a k znižovaniu energetickej závislosti od Ruska.
Jeho politická dráha sa začala ešte v roku 2016, keď bol zvolený za prezidenta s podporou Bulharskej socialistickej strany, ktorá nadväzuje na historické komunistické štruktúry v krajine. Hoci prezidentská funkcia má v Bulharsku prevažne reprezentatívny charakter, Radev ju aktívne využíval na ovplyvňovanie verejnej diskusie a presadzovanie vlastných politických postojov.
V posledných rokoch sa dostal aj do konfliktu s plánmi na hlbšiu integráciu Bulharska do eurozóny, keď podporoval myšlienky referenda, ktoré by mohli vstup do spoločnej meny oddialiť. Rovnako sa kriticky staval k legislatíve, ktorá mala posilniť kontrolu nad strategickými energetickými aktívami v krajine, vrátane rafinérií s väzbami na ruské spoločnosti.
Analytici však upozorňujú, že označovanie Radeva za jednoznačne proruského politika môže byť zjednodušujúce, hoci jeho postoje podľa odborníkov objektívne vytvárajú priestor, ktorý môže byť pre Moskvu politicky výhodný. Zároveň sa predpokladá, že aj v prípade úspechu vo voľbách by jeho reálny vplyv mohol byť obmedzený potrebou koaličnej spolupráce, keďže bulharský parlament je dlhodobo fragmentovaný a politicky nestabilný.
Bulharsko sa v posledných rokoch potýka s častými vládnymi krízami, korupčnými škandálmi a rozdelenou politickou scénou, čo vytvára prostredie, v ktorom výrazné osobnosti dokážu rýchlo získať podporu voličov. Radev podľa prieskumov využíva práve nespokojnosť verejnosti s ekonomickou situáciou a fungovaním štátu, čo mu pomohlo dostať sa na čelo predvolebných preferencií. Jeho politický projekt sa snaží kombinovať protikorupčnú rétoriku s postojmi, ktoré sú vnímané ako priateľskejšie voči Rusku, čo mu umožňuje osloviť širšie spektrum voličov. Tento prístup však zároveň vyvoláva obavy časti odborníkov, ktorí upozorňujú na možné oslabenie proeurópskeho smerovania krajiny.
Opozícia aj ďalšie politické subjekty varujú pred tým, že výsledok volieb môže výrazne ovplyvniť geopolitické smerovanie Bulharska. V hre sú aj ďalšie silné politické bloky, vrátane stredopravých zoskupení a proeurópsky orientovaných strán, ktoré sa snažia udržať súčasný kurz krajiny smerom k Západu.
Vzhľadom na fragmentovanú politickú scénu sa očakáva, že zostavenie vlády bude opäť mimoriadne komplikované a povolebné rokovania môžu trvať dlhý čas. Práve to otvára priestor pre rôzne koaličné varianty, v ktorých môže Radev zohrávať významnú úlohu, aj keby nezískal absolútnu väčšinu.
