Najnovšie hodnotenie Európskej komisie prinieslo pre Slovensko nepríjemné zistenia. Hoci sa ekonomika krajiny naďalej pohybuje v raste, jeho tempo je veľmi pomalé a nestačí na riešenie problémov, ktoré sa rokmi nahromadili vo verejných financiách. Podľa hodnotenia odborníkov sa Slovensko nachádza v situácii, keď zadlženie rastie rýchlejšie než samotná ekonomika, čo môže mať v budúcnosti citeľné následky pre všetkých obyvateľov.
Ekonomický rast dosiahol v roku 2025 iba 0,8 percenta a podobný vývoj sa očakáva aj v nasledujúcom období. V porovnaní s viacerými krajinami regiónu ide o slabý výsledok. Problém pritom nespočíva len v nepriaznivom medzinárodnom prostredí. Európska komisia upozorňuje aj na dlhodobé domáce nedostatky, ktoré brzdia rozvoj krajiny.
Medzi najvýraznejšie problémy patria:
- nízka produktivita práce,
- odchod kvalifikovaných ľudí do zahraničia,
- slabé investície do výskumu a inovácií,
- závislosť od odvetví s nižšou pridanou hodnotou.
Práve kombinácia týchto faktorov spôsobuje, že Slovensko nedokáže vytvárať dostatočne silný ekonomický rast, ktorý by pomohol stabilizovať štátne financie.
Situáciu komplikuje aj rastúci verejný dlh. Odhady naznačujú, že v najbližších rokoch sa môže priblížiť k hranici 67 percent hrubého domáceho produktu. Súčasne sa nezlepšuje ani hospodárenie štátu. Deficit verejných financií má podľa prognóz ďalej narastať, čo znamená, že krajina bude musieť na svoje fungovanie získavať ďalšie finančné prostriedky prostredníctvom pôžičiek.
Dôchodky, dane a chýbajúci plán do budúcnosti
Európska komisia upozorňuje, že Slovensko síce prijalo viacero opatrení na zlepšenie rozpočtovej situácie, no vo veľkej miere sa spoliehalo na vyššie daňové zaťaženie. Menej pozornosti sa podľa hodnotenia venovalo systematickému znižovaniu výdavkov alebo hľadaniu dlhodobo udržateľných riešení.
Za jeden z príkladov označuje aj výdavky spojené s trvalým 13. dôchodkom. Podľa Komisie ide o opatrenie, ktoré zvyšuje finančné nároky štátu a komplikuje snahu o znižovanie zadlženia. Neznamená to, že podpora seniorov je nesprávna, ale poukazuje to na problém, keď výdavky rastú rýchlejšie než príjmy štátu.
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňujú na ešte vážnejší problém. Slovensko zatiaľ nepredstavilo presvedčivý plán, ktorý by ukázal, ako chce po roku 2026 stabilizovať verejné financie a zastaviť rast dlhu. Práve absencia jasnej stratégie vyvoláva obavy, pretože bez konkrétnych krokov môže byť situácia v ďalších rokoch ešte náročnejšia.
Dopady sa pritom netýkajú iba štátneho rozpočtu. Vyššie dane a odvody pociťujú aj zamestnanci či podnikatelia. Komisia upozorňuje, že zvyšovanie zaťaženia práce a podnikania môže oslabovať konkurencieschopnosť ekonomiky. Firmám zostáva menej prostriedkov na investície a rozvoj, čo sa následne môže prejaviť na pracovnom trhu aj raste miezd.
Medzi hlavné výhrady patrí aj skutočnosť, že Slovensko podľa hodnotenia nedostatočne využíva niektoré typy daní, ktoré by mohli mať menší negatívny vplyv na ekonomickú aktivitu. Výsledkom je situácia, keď občania aj firmy platia viac, no efekt pre verejné financie nie je taký výrazný, ako by sa očakávalo.
Horší rating môže predražiť budúcnosť krajiny
K finančným problémom sa pridáva aj zhoršené hodnotenie dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch. Podľa odborných analýz dosiahla krajina najslabší kreditný rating za posledné dve desaťročia. Takéto hodnotenie je dôležitým ukazovateľom pre investorov aj medzinárodné finančné inštitúcie.
Horší rating znamená, že štát je pri požičiavaní peňazí vnímaný ako rizikovejší dlžník. Následkom sú vyššie úroky pri nových pôžičkách. Čím viac musí Slovensko platiť za obsluhu svojho dlhu, tým menej financií zostáva na oblasti, ktoré sa priamo dotýkajú života občanov.
Najviac sa to môže prejaviť v oblastiach ako:
- zdravotníctvo,
- školstvo,
- sociálny systém,
- financovanie dôchodkov.
Peniaze, ktoré smerujú na splácanie úrokov, totiž nemôžu byť použité na zlepšovanie verejných služieb alebo investície do budúcnosti krajiny.
Hoci Európska komisia ocenila niektoré kroky Slovenska, napríklad snahu o zníženie deficitu v predchádzajúcom období či opatrenia na lepší výber daní, základná výhrada zostáva rovnaká. Krajine podľa hodnotenia chýba dlhodobá a presvedčivá stratégia, ktorá by dokázala zastaviť rast zadlženia a vytvoriť stabilnejšie podmienky pre ďalší rozvoj.
Práve preto Brusel upozorňuje, že súčasný vývoj nemožno podceňovať. Každé ďalšie zvyšovanie dlhu znamená väčšie finančné zaťaženie do budúcnosti. Ak sa nepodarí situáciu stabilizovať, dôsledky sa môžu postupne prejaviť nielen vo verejných financiách, ale aj v peňaženkách bežných Slovákov, na trhu práce či v možnostiach financovania dôchodkového systému.
