Hospodárstvo eurozóny vstúpilo do roku 2026 slabšie, než sa pôvodne predpokladalo. Najnovšie údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat ukázali, že hrubý domáci produkt krajín používajúcich euro sa v prvom štvrťroku medzikvartálne znížil o 0,2 %. V prípade celej Európskej únie predstavoval pokles 0,1 %.
V medziročnom porovnaní síce ekonomika eurozóny stále vykázala rast o 0,3 % a hospodárstvo EÚ sa zväčšilo o 0,7 %, tempo rastu však zostáva výrazne slabšie ako v predchádzajúcich rokoch. Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s miernym rastom. V prvom štvrťroku jeho ekonomika vzrástla o 0,2 % oproti predchádzajúcemu kvartálu a medziročne sa zvýšila o 0,9 %.
Podľa analytikov stojí za slabším výsledkom najmä pokles ekonomickej aktivity vo viacerých veľkých členských štátoch. Významný vplyv malo predovšetkým Írsko, ktorého HDP sa prepadol až o 12,1 %. Eurostat upozornil, že za tým nestojí kolaps domácej ekonomiky, ale prudký pokles výkonu nadnárodných spoločností pôsobiacich v krajine, najmä vo farmaceutickom sektore. Írske údaje sú dlhodobo známe výraznými výkyvmi spôsobenými aktivitami globálnych korporácií.
K slabému výsledku eurozóny prispelo aj Francúzsko, ktorého hospodárstvo sa v prvom štvrťroku zmenšilo o 0,1 %. Negatívne ho zasiahlo najmä oslabenie exportu a pokles spotreby domácností. Francúzski štatistici zaznamenali výrazný prepad vývozu, pričom problémy sa dotkli najmä leteckého priemyslu.
Naopak, medzi najúspešnejšie ekonomiky patrilo Dánsko s medzikvartálnym rastom 1,9 %. Darilo sa aj Estónsku a Malte, ktorých hospodárstva vzrástli zhodne o 1,1 %. Pozitívny vývoj zaznamenalo tiež Taliansko, kde ekonomiku podporil silný export. Taliansky štatistický úrad dokonca zvýšil pôvodný odhad rastu HDP na 0,3 %. Vývoz krajiny vzrástol o viac ako dve percentá, zatiaľ čo dovoz klesol, píše Reuters.
Najvýnosnejšie sektory
Detailnejší pohľad na štruktúru rastu ukazuje, že hlavným motorom ekonomiky zostáva spotreba domácností a verejného sektora. Konečná spotreba domácností pridala k rastu HDP v eurozóne aj v celej Únii po 0,1 percentuálneho bodu. Rovnakým dielom prispeli aj vládne výdavky. Naopak, investície do fixného kapitálu ekonomický výkon oslabovali a negatívne pôsobil aj zahraničný obchod.
Práve export sa v posledných mesiacoch dostáva pod tlak. Európske firmy čelia slabšiemu zahraničnému dopytu, geopolitickému napätiu a rastúcim nákladom. Podľa najnovších údajov sa vývoz z Európskej únie do Spojených štátov v prvom štvrťroku medziročne znížil približne o tretinu, čo predstavuje ďalšiu záťaž pre priemyselne orientované ekonomiky.
Ekonomické vyhliadky navyše zhoršuje napätie na Blízkom východe, uvádza The Wall Street Journal. Konflikt v regióne prispel k rastu cien energií a pohonných hmôt, čo sa následne premieta do vyššej inflácie. Podľa prieskumov medzi podnikmi sa aktivita v súkromnom sektore eurozóny v máji znížila najvýraznejšie za posledných osemnásť mesiacov. Nové objednávky klesajú už tretí mesiac po sebe a podniky hlásia slabší zahraničný dopyt.
Situáciu komplikuje aj rozhodovanie Európskej centrálnej banky. Tá sa musí vyrovnávať s kombináciou spomaľujúceho hospodárskeho rastu a opätovne rastúcej inflácie. Viacerí ekonómovia upozorňujú, že prípadné sprísňovanie menovej politiky by mohlo ekonomiku ešte viac oslabiť. OECD preto nedávno znížila odhad rastu eurozóny na rok 2026 na približne 0,8 %.
V porovnaní s Európou zostávajú Spojené štáty odolnejšie. Americká ekonomika sa v prvom štvrťroku medzikvartálne zväčšila o 0,4 % a medziročne vzrástla o 2,6 %. Rozdiel medzi výkonom oboch ekonomických blokov tak naďalej pretrváva a potvrdzuje, že európske hospodárstvo čelí náročnému obdobiu, počas ktorého bude musieť riešiť nielen geopolitické riziká, ale aj dlhodobé problémy s produktivitou, investíciami a konkurencieschopnosťou.
