Slovenskí lekári varujú pred prudkým nárastom prípadov, kedy ľudský organizmus uprostred úplného pokoja nečakane spustí masívnu obrannú reakciu.
Podľa najnovších štatistických výstupov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) vykazuje ambulantná psychiatrická starostlivosť na Slovensku bezprecedentný nápor pacientov.
V roku 2024 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 404 752 osôb so stanovenou diagnózou, pričom v tejto skupine výrazne dominovali ženy.
Intenzívne búšenie srdca, akútny nedostatok vzduchu a ochromujúci tlak na hrudníku často napodobňujú príznaky infarktu, hoci vyšetrenia žiadne poškodenie orgánov nepotvrdia. Píše o tom portál Pravda.
Nervová sústava preťažená dlhodobým životným tempom takto vysiela varovný signál, ktorý vyžaduje zmenu životného štýlu a odbornú pomoc.
Ľudský mozog dokáže vyhodnotiť bežnú situáciu ako stav ohrozenia života, aj keď Vám v danej chvíli žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Odborníci hovoria o doslova epidemickom výskyte pacientov, u ktorých sa úzkostné stavy prejavia paradoxne vo chvíli, keď sa pokúšajú relaxovať.
Nervový systém, ktorý bol dlhodobo vystavený extrémnemu tlaku na výkon, v momente uvoľnenia vyvolá prudkú hormonálnu búrku. Do krvného obehu sa nekontrolovateľne vyplavia stresové hormóny a telo sa bleskovo pripraví na fiktívny boj.
Lekári na urgentných príjmoch nemocníc sa s týmto scenárom stretávajú čoraz častejšie. Príznaky prichádzajú absolútne náhle a svoj vrchol dosahujú v priebehu niekoľkých minút
Človek pociťuje silný tras, mravčenie v končatinách, závraty a stratu kontroly, čo následne vyvolá ďalšiu vlnu strachu. Psychiatrička MUDr. Soňa Belanská potvrdzuje, že pacienti opisujú svoje skúsenosti takmer rovnako. Podľa jej slov sa duševný stav nedá oddeliť od telesných prejavov, čo ľudí privádza do ambulancií.
„Mohla to byť panická porucha,“ skonštatovala v rozhovore pre Pravdu v minulosti psychiatrička MUDr. Soňa Belanská. „Toho je teraz strašne veľa a prejaví sa práve vtedy, keď človek začne relaxovať. Vtedy to príde. Máme doslova epidémiu takýchto pacientov s panickými atakmi. Človeku sa zmení zdravotný stav zčista-jasna, náhle, z ničoho nič: rozbúši sa mu srdce, nemôže sa nadýchnuť, na hrudníku tlak ako pri infarkte, točenie hlavy, mdloby, stav na odpadnutie, striedanie tepla a zimy. Okamžite štartuje úzkostná reakcia. To telesno a duševno sa nedá oddeliť. Ľudia okamžite vyhľadajú lekársku pomoc, lebo sa zľaknú. Povedia im, dajte si vysoké dávky magnézia a choďte za psychológom či psychiatrom a všetci nám tu rozprávajú ako cez kopirák ten istý príbeh,“ vysvetľovala.
Dovolenka sa zmenila na nočnú drámu v nemocnici
Skúsenosť s týmto stavom zažila aj manažérka Monika, ktorá dlhodobo pracovala pod obrovským tlakom. Počas vytúženého dovolenkového pobytu sa uprostred noci prebudila s pocitom, že nemôže dýchať a jej srdce bije extrémne rýchlo.
Privolaná sanitka ju okamžite transportovala na kardiologické oddelenie s podozrením na infarkt myokardu. Prve dve kardiologické vyšetrenia EKG vykazovali znepokojivé hodnoty, ktoré naznačovali poškodenie srdcového svalu.
Laboratórne rozbory krvi však prítomnosť infarktu nepotvrdili, keďže pacientka nemala žiadnu anamnézu srdcových chorôb. Následné tretie meranie EKG už neodhalilo žiadne anomálie a lekársky personál zostal v rozpakoch.
Moniku teraz čaká séria ďalších diagnostických procesov, no jej príbeh ukazuje, ako verne dokáže psychika napodobniť zlyhanie dôležitých orgánov. Opakované záchvaty tohto typu môžu neskôr vyústiť do rozvoja plnohodnotnej panickej poruchy.
Lekári odhaľujú skryté traumy z minulosti
Vyhýbanie sa situáciám, v ktorých k záchvatu došlo, predstavuje pre chorých ľudí vážnu pascu. Ak sa človeku rozbúši srdce napríklad pri čakaní v rade pred pokladňou v supermarkete, nabudúce sa nákupným centrám radšej vyhne.
Týmto spôsobom síce pocíti krátkodobú úľavu, no z dlhodobého hľadiska se psychický blok iba posilní a zafixuje. Odborníci preto v ambulanciách detailne pátrajú po skutočných spúšťačoch, ktoré sa skrývajú hlboko v osobnom živote pacienta.
„Vyhýbanie sa je dvojsečná zbraň, uľaví sa vám, ale z dlhodobého hľadiska to poruchu zafixuje,“ pokračovala vo vysvetľovaní psychiatrička.
Za zdanlivo náhlym kolapsom sa takmer vždy nachádza kombinácia nadmerného preťaženia, dlhodobého vyčerpania alebo nevyriešených rodinných sporov.
Záchvat funguje ako varovná kontrolka v automobile, ktorá signalizuje, že musíte okamžite zastať a doplniť prevádzkové kvapaliny. Súčasná medicína ponúka postupy, ktoré zahŕňajú pokojový režim, vysoké dávky horčíka a v závažnejších prípadoch aj nízke dávky overených antidepresív s vynikajúcim účinkom na úzkosť.
„Spoločne potom pátrame, čo v živote toho človeka nie je v poriadku. Panický atak je ako kontrolka na aute, keď svieti červená, treba zájsť na krajnicu a doliať vodu, olej, nájsť servis. Psychiater či psychológ potom hľadá. A verte, že vždy nájdeme. Preťaženie, tlak na výkon, alebo niečo vo vzťahoch, nevyriešená trauma z minulosti. Časť pacientov nemá lieky, len vysoké dávky magnézia, kľudový režim, neváhala by som dať ani PN-ku. Používame aj nízke dávky bežných antidepresív, ktoré majú vynikajúci účinok aj na tieto úzkostné záchvaty. Preto je dôležité venovať sa psychohygiene a priebežne sa zbavovať stresu. Behať, cvičiť, počúvať hudbu, stretávať sa s ľuďmi, alebo sa im, naopak, vyhýbať. Ako keď varíte v kuchte, ventilom po troške odpúšťať, aby nám neodletel „dekel“.“
Hyperventilácia spúšťa bolestivé kŕče v rukách
Rozlíšiť panický atak od rozvíjajúceho sa tetanického záchvatu býva pre laikov mimoriadne zložité, keďže symptómy sa výrazne prekrývajú. Tetánia predstavuje stav nadmernej nervovosvalovej dráždivosti, ktorú často spôsobuje akútny nedostatok horčíka alebo nesprávny metabolizmus vápnika.
Pacienti v oboch prípadoch prichádzajú na pohotovosť s mravčením okolo úst, intenzívnym trasom a kŕčovitým stiahnutím prstov na rukách, čo lekári nazývajú pôrodnícka ruka.
Hlavný rozdiel spočíva v prítomnosti ochromujúceho strachu zo smrti alebo zo straty rozumu, ktorý dominuje práve pri panickom záchvate. Človek počas úzkosti začne dýchať príliš rýchlo a hlboko.
Táto hyperventilácia následne zmení chemické procesy v tele a vyvolá fyzické prejavy tetánie vrátane bolestivých svalových kŕčov. Hľadanie presnej hranice medzi týmito diagnózami nemá pre samotnú liečbu veľký zmysel, nakoľko oba stavy poukazujú na precitlivenosť nervovej sústavy.
Štatistiky ukazujú, že týmito problémami trpia častejšie ženy. Muži o svojich psychických ťažkostiach rozprávajú omnoho menej a lekársku pomoc vyhľadávajú v pokročilejších štádiách.
Pri liečbe dosahuje výborné výsledky kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá učí pracovať s katastrofickými myšlienkami. Populárne doplnky výživy ako ašvaganda alebo voľnopredajné magnézium môžu slúžiť iba ako podporná zložka, nakoľko samy osebe rozvinutú poruchu vyliečiť nedokážu.
Sústreďte sa na dýchanie a uzemnite sa
Zvládnutie rozbehnutého záchvatu vyžaduje okamžité uplatnenie jednoduchých terapeutických techník. Prvým krokom je uvedomenie si faktu, že prebiehajúci stav Vás bezprostredne neohrozuje na živote a po určitom čase pominie.
Psychológovia odporúčajú okamžite spomaliť frekvenciu dýchania a zámerne predlžovať fázu výdychu. Osvedčeným postupom je hlboký nádych trvajúci štyri sekundy, po ktorom nasleduje plynulý výdych v trvaní šiestich sekúnd.
Rýchlemu odovzdaniu sa panike zabráni takzvané uzemnenie, kedy vedome prepojíte svoju pozornosť s okolitým priestorom. Sadnite si na pevnú podložku alebo sa oprite chrbtom o stenu a začnite nahlas pomenovávať objekty okolo seba.
Nájdite päť vecí, ktoré vidíte, štyri predmety, ktorých sa môžete dotknúť, a tri zvuky, ktoré reálne počujete. Tento mentálny tréning odpúta mozog od sledovania vnútorných telesných prejavov a spoľahlivo zastaví rozvíjajúci sa kolaps.
