Slovenská armáda prejde rozsiahlou zmenou dislokácie, ktorá zasiahne viaceré chránené územia a dotkne sa stoviek vlastníkov pôdy.
Ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka plánuje obnoviť niekdajšie výcvikové priestory na východe krajiny a vybudovať nové obranné prvky v národných parkoch.
Tento krok vyvoláva vlnu nevôle medzi reštituentmi, ktorí sa obávajú opakovania histórie spred sedemdesiatich rokov, uviedol portál Pravda.
Rezort obrany chce pozemky vykupovať alebo zamieňať, pričom prebiehajúca modernizácia armády si vyžaduje nové výcvikové priestory.
Rezort čelí vážnemu nedostatku priestorov pre výcvik vojakov a umiestnenie modernej techniky. Súčasné strediská ako Lešť už nie je možné personálne ani priestorovo nafúknuť.
Minister Robert Kaliňák potvrdil, že Lešť je absolútne plná a armáda sa na východ vrátiť musí, lebo nemá na výber. Valaškovce nie sú podľa neho celkom vhodné pre všetky stanovené úlohy a Záhorie slúži predovšetkým ako strelnica.
Výcvik v lokalite Záhorie zasa výrazne obmedzuje tesná blízkosť Vojenského technického a skúšobného ústavu spolu s letiskom v Kuchyni. Ministerstvo preto hľadá alternatívy na východnom Slovensku, kde chce obnoviť svoju prítomnosť.
Plány na prekreslenie doterajších armádnych hraníc zahŕňajú najmä rozšírenie existujúceho Vojenského obvodu Valaškovce. Okrem toho štát pripravuje výkup pozemkov v okolí Ozoroviec. Vojenská technika by sa mohla objaviť aj v prírodnej rezervácii Vihorlat, kde plánujú umiestniť pozorovacie zariadenia.
Minister Robert Kaliňák tieto kroky obhajuje tým, že bezpečnosť štátu musí dostať prednosť pred inými záujmami. „Musíme si rozmyslieť, čo má prioritu, a podľa toho sa musíme zariadiť. Zbytočné sú nám radary, keď ich necháme na mieste, kde nebudú nič vidieť,“ vyhlásil šéf rezortu obrany.
Armáda potrebuje pre svoje fungovanie voľný priestor na cvičenia a súčasne vyžaduje rozmiestnenie ochranných prvkov v teréne.
Reštituenti prežívajú obrovský strach a ostro protestujú proti príchodu uniforiem
Najväčšie napätie vzniká v okolí Kežmarku, kam sa má armáda vrátiť. Miestni obyvatelia a potomkovia pôvodných rodín zažívajú nepríjemný návrat do minulosti.
Pred viac ako sedemdesiatimi rokmi muselo armáde ustúpiť 485 rodín, pričom obce Ruskinovce, Dvorce, Blažov a osadu Ľubické kúpele vtedy vojaci kompletne zrovnali so zemou. Na ich mieste vznikol podľa portálu Košice online obvod Javorina s rozlohou takmer 32-tisíc hektárov.
Tento priestor slúžil najmä na výcvik protilietadlových síl československej armády, pretože vďaka svojej veľkosti umožňoval streľby na dlhé vzdialenosti. Hoci obvod v roku 2011 oficiálne zrušili a ľudia dostali svoje pozemky späť, štát ich plány na výstavbu rekreačných chát náhle stopol.
Reštituenti sa o nových zámeroch ministerstva dozvedeli až z hromadných oznamov v médiách a hovoria o rozhodovaní bez ich účasti.
Ministerstvo však tvrdí, že vtedajší politici dali ľuďom nereálne sľuby, hoci už v roku 2004 existovali plány Severoatlantickej aliancie na opätovné využitie Javoriny. V nedeľu preto majitelia pôdy zorganizovali masívny protest.
Štát im ponúka tri riešenia, ktorými sú vyčlenenie konkrétnych pozemkov z obvodu, finančný výkup rozdrobených parciel od dedičov alebo poskytnutie náhradných pozemkov úplne mimo vojenského územia.
Vojaci obsadia prísne chránené Poloniny a postavia bezpečnostné zariadenia
Ďalší veľký spor sa očakáva v najvyšších stupňoch ochrany prírody na severovýchode Slovenska. Ministerstvo plánuje do troch rokov umiestniť techniku priamo v Národnom parku Poloniny.
Lokality sú z geografického hľadiska ideálne na monitorovanie štátnej hranice a kontrolu horských priechodov v husto zalesnenom teréne. Vedenie národného parku zatiaľ nedostalo oficiálnu požiadavku, no potvrdilo, že legislatíva umožňuje výnimky pre obranu štátu počas mimoriadnych situácií.
Podľa bezpečnostných analytikov sa netreba obávať devastácie prírodného prostredia. Skúsenosti zo susednej Českej republiky ukazujú, že obmedzenie vstupu civilného obyvateľstva do vojenských lesov často vedie k zlepšeniu ekosystému.
Samotné rádiolokačné stanice nezaberú obrovskú plochu a ich technické zázemie môže bez problémov fungovať v blízkych obciach.
Ministerstvo zdôrazňuje, že najviac ohrozená je práve východná hranica, keďže na ostatných svetových stranách susedíme so spojencami z NATO. Detekčná sieť sa musí vybudovať do hĺbky sto kilometrov od hraníc, pričom vojaci potrebujú chrániť aj strategické body ako jadrové elektrárne, vodné dielo Gabčíkovo alebo dôležité dopravné uzly pri Žiline.
Sledovanie severných prístupov od Poľska zasa súvisí s potenciálnym rizikom z Kaliningradskej oblasti.
V zalesnených oblastiach Polonín experti namiesto klasických radarov navrhujú použiť radary krátkeho dosahu na detekciu bezpilotných prostriedkov.
Na Východoslovenskej nížine zasa efektívne poslúžia akustické senzory, ktoré sa osvedčili počas prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine. V hustých lesoch národného parku by totiž silný šum vetra v korunách stromov detekciu zvuku úplne znemožnil.
