Stúpajúce teploty môžu podľa vedcov ohroziť dlhodobé zdravie ľudí tým, že im bránia v pohybe a pravidelnom cvičení. Odborníci preto upozorňujú na stratégie, ako zostať aktívny aj počas horúčav, ktoré budú v najbližších rokoch čoraz častejšie.
Vysoké teploty výrazne komplikujú športovanie aj bežný pohyb vonku. Aj preto budú hráči na MS vo futbale 2026 v USA, Kanade a Mexiku dostávať dodatočné, hoci diskutované prestávky na hydratáciu už v 22. minúte každého polčasu. Očakávané rekordné horúčavy v lete, podporené silným javom El Niño, môžu podľa vedcov výrazne sťažiť akúkoľvek fyzickú aktivitu. Informuje o tom portál BBC.
Cvičenie v extrémnom teple môže byť nielen nepríjemné, ale aj nebezpečné, najmä kvôli riziku úpalu. „Chôdza, bicyklovanie, cvičenie vonku a dokonca aj každodenné činnosti ako dochádzanie pešo sa stávajú fyzicky náročnejšími a menej komfortnými, keď sú teploty vysoké,“ hovorí Christian García-Witulski, environmentálny epidemiológ z Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne.
Ak však ľudia obmedzia pohyb vždy, keď je príliš teplo, môže to mať dlhodobé negatívne dôsledky na zdravie.
García-Witulski a jeho kolegovia nedávno upozornili vo výskume, že rastúce teploty v dôsledku klimatickej zmeny môžu spôsobiť nižšiu mieru pohybu a následne až 470 000 až 700 000 predčasných úmrtí ročne do roku 2050.
Prečo sa v teple rýchlejšie unavíme?
Pri fyzickej aktivite svaly produkujú teplo. Telo sa ho snaží zbaviť potením a presmerovaním krvi smerom k pokožke.
To však vytvára konflikt, pretože tá istá krv je potrebná aj na zásobovanie svalov kyslíkom, vysvetľuje Ollie Jay z University of Sydney. „Vaša pokožka v podstate odoberá krv svalom, takže k nim nedokážete dopraviť toľko kyslíka.“
V horúčave to môže veľmi rýchlo viesť k únave, keď telo nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka do svalov. Zároveň sa zvyšuje záťaž na srdce, ktoré musí pracovať intenzívnejšie.
Vedci odporúčajú viacero spôsobov, ako udržať pohyb aj počas extrémnych teplôt.
Najdôležitejšia zmena je presun cvičenia na chladnejšie časti dňa, napríklad ráno alebo večer. Pomáha aj výber tieňa namiesto priameho slnka, pretože rozdiel môže byť až 12–15 °C. „Rozdiel môže byť až 12–15 °C (22–27 °F) vyššia teplota na slnku oproti tieňu,“ hovorí Ollie Jay, riaditeľ Heat and Health Research Centre na University of Sydney.
Dôležitá je aj vlhkosť vzduchu, ktorá znižuje účinnosť potenia, pretože pot sa horšie odparuje. Vietor naopak pomáha ochladzovaniu, preto je cvičenie v uzavretých alebo nevetraných priestoroch rizikovejšie.
V horúcich dňoch odborníci odporúčajú skrátiť tréning alebo znížiť jeho intenzitu. „Niekedy je kratšia prechádzka ráno alebo ľahký pohyb v interiéri bezpečnejšia a realistickejšia ako snaha držať sa bežného režimu,“ hovorí García-Witulski. „Vyššie teploty zvyšujú tepelnú záťaž. Ľudia sa rýchlejšie unavia, viac sa potia, môžu pociťovať závraty alebo nepohodlie, horšie spia a pohyb je menej príťažlivý a niekedy aj menej bezpečný.“
Ochladzovanie počas a po cvičení
Podľa odborníčky Rebeccy Stearns z University of Connecticut je dôležité počas prestávok vyhľadať chladnejšie miesto a telo postupne ochladiť.
Ponorenie rúk či predlaktí do studenej vody je účinnejšie než samotné ľadové obklady, ktoré ochladzujú len malú časť tela. „Ak dáte vodu na povrch kože a necháte ju odparovať, funguje to ako potenie bez toho, aby ste sa museli potiť,“ vysvetľuje Ollie Jay.
Podobne pomáha aj mokrý uterák alebo sprchovanie studenou vodou.
Pred samotným tréningom môže pomôcť tzv. predchladenie, napríklad pitie ľadovej vody alebo ľadovej zmesi, čo znižuje telesnú teplotu.
Telo sa však dokáže aj adaptovať. Pri pravidelnom cvičení v horúčave sa po 7 až 14 dňoch zlepšuje schopnosť termoregulácie – zvyšuje sa potenie a objem krvnej plazmy. „Máte obrovský dopyt po prietoku krvi. A krv je to, čo zabezpečuje všetky tieto fyziologické funkcie v teple,“ hovorí Stearns.
Táto adaptácia však nie je trvalá. „Ak to nevyužívate, stratíte to… ak sa nebudete vystavovať teplu, tieto adaptácie zmiznú,“ dodáva Ollie Jay.
Kedy prestať a na čo si dať pozor?
Úmrtia pri cvičení v horúčavách sú zriedkavé, no vyčerpanie z tepla sa vyskytuje čoraz častejšie. Ani dobrá kondícia nezaručuje ochranu.
Profesionálni športovci môžu byť dokonca ohrozenejší, pretože často prekračujú hranice svojich možností.
Preto je kľúčové sledovať signály tela. „Myslím si, že najdôležitejšie je prestať vnímať fyzickú aktivitu ako niečo oddelené od klímy,“ hovorí García-Witulski. „S rastúcimi vlnami horúčav sa ľudia budú musieť prispôsobiť nielen tomu, či sa hýbu, ale aj kedy, kde a ako to robia.“
Medzi varovné príznaky patria závraty, nevoľnosť, únava či búšenie srdca. Ak sa objavia, treba okamžite prestať a ochladiť sa.
Pozor na prehriatie organizmu
Počas horúčav je dôležité vyhýbať sa fyzickej námahe v najteplejších hodinách dňa. Ochrana hlavy, slnečné okuliare, opaľovací krém a voda by mali byť samozrejmosťou. Píše web Sky News.
Najväčšie riziko hrozí deťom, seniorom, chronicky chorým ľuďom a tým, ktorí pracujú vonku.
Aj bez klimatizácie sa dá tropické obdobie prežiť znesiteľnejšie – dôležitá je hydratácia, správne vetranie a drobné úpravy režimu. Práve tie často rozhodujú o tom, či sa noc zmení na boj s horúčavou, alebo na aspoň trochu oddychu.
