Na Slovensku sa pripravuje zásadná úprava pravidiel pre prechodné pobyty, ktorá môže výrazne zasiahnuť veľkú časť obyvateľov. Súčasný systém, ktorý umožňuje mať nahlásených viacero prechodných adries naraz, má čoskoro skončiť a nahradiť ho majú prísnejšie pravidlá.
Zmeny prichádzajú v čase, keď sa štát snaží lepšie kontrolovať evidenciu obyvateľov a zabrániť jej zneužívaniu. Návrh, ktorý už schválila vláda, je súčasťou novely zákona o energetike a ešte ho čaká prerokovanie v parlamente. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Koniec viacerých prechodných pobytov
Podľa pripravovaných pravidiel bude môcť mať každý občan evidovaný už len jeden prechodný pobyt. Súčasná možnosť mať viacero adries naraz sa úplne zruší. Zároveň sa zavádza aj časové obmedzenie. Nový prechodný pobyt si bude možné nahlásiť maximálne na päť rokov, pričom po uplynutí tejto doby ho bude možné opätovne obnoviť.
Štát plánuje aj jednorazový zásah do evidencie, ktorý má odstrániť duplicity a neaktuálne údaje. Ak bude mať niekto k 1. septembru 2026 evidovaných viac ako jeden prechodný pobyt, všetky mu budú automaticky zrušené na konci toho istého mesiaca.
Dotknutí ľudia si tak budú musieť následne nanovo vybrať jednu adresu, ktorú si opätovne nahlásia ako jediný platný prechodný pobyt.
Ministerstvo hospodárstva vysvetľuje návrh tým, že súčasný stav vytvára priestor na rôzne obchádzanie pravidiel. Podľa rezortu dochádza k účelovému prihlasovaniu sa na adresy, ku ktorým ľudia nemajú reálny vzťah, čo komplikuje evidenciu aj fungovanie niektorých systémov.
Súvis s energopomocou
Zmena má súvisieť aj s lepším nastavením pomoci pri energiách do budúcnosti. Hoci dnes sa energopomoc viaže najmä na trvalý pobyt, štát naznačuje, že v budúcnosti by mohla zohľadňovať aj prechodné pobyty evidované na konkrétnych odberných miestach.
Nové pravidlá sa dotknú aj dlhodobo evidovaných pobytov bez časového obmedzenia. Všetky takéto prechodné pobyty budú najneskôr do konca roka 2030 automaticky ukončené, čím sa systém úplne „vyčistí“.
Zmeny môžu pre niektorých predstavovať komplikácie, najmä ak využívali viacero adries súčasne. Na druhej strane má nový systém priniesť väčší poriadok, prehľadnosť a férovejšie podmienky pri nastavovaní štátnych opatrení.
Energetická chudoba už dávno nie je problémom len sociálne najslabších. Postupne zasahuje aj strednú triedu, najmä obyvateľov bytových domov napojených na centrálne zásobovanie teplom. Tí často nemajú možnosť ovplyvniť cenu ani spôsob výroby tepla.
Podľa predsedníčky združenia Energetický ombudsman Moniky Jankovičovej sa mnohé domácnosti počas energetickej krízy dostali na hranicu finančnej únosnosti a začali šetriť na teple pod úroveň komfortu. Zároveň poukazuje na problémy s meraním spotreby a rozpočítavaním nákladov, ktoré nie vždy odrážajú skutočnú spotrebu jednotlivých bytov.
Zaujímavým paradoxom je, že náklady na teplú vodu môžu v niektorých bytových domoch prevyšovať náklady na samotné vykurovanie. Navyše, ani plošná štátna pomoc s energiami, ktorá stála miliardy eur, problém neodstránila. Od roku 2026 sa situácia môže zhoršiť, keďže pomoc je adresná a niektorým domácnostiam môžu účty narásť o desiatky percent.
Ako sa dá na energiách ušetriť bez veľkých investícií?
Odborníci upozorňujú, že časť vysokých účtov spôsobujú aj bežné chyby domácností. Analytik Richard Paksi zo združenia Budovy pre Budúcnosť pre Pravda.sk, vysvetľuje, že nesprávne vetranie alebo prekurovanie výrazne zvyšujú spotrebu: „Optimálna teplota v obytných miestnostiach je 21 °C,“ uvádza Paksi a dodáva, že zníženie teploty o jeden stupeň môže priniesť úsporu približne šesť percent energie.
Medzi jednoduché opatrenia, ktoré môžu znížiť náklady, patria:
- krátke a intenzívne vetranie namiesto dlhého vetrania na vetračku
- odvzdušnenie radiátorov a utesnenie škár na oknách
- použitie reflexných fólií za radiátormi
- osadenie termostatických hlavíc na radiátory
Najväčšie úspory však prinášajú komplexné renovácie budov, ako je zateplenie a modernizácia vykurovania. Čiastkové úpravy môžu znížiť spotrebu energií približne o 30 percent, komplexná obnova dokonca o viac ako 70 percent. Investície sa často vrátia v priebehu niekoľkých rokov a zároveň zvyšujú hodnotu nehnuteľnosti.
Energetická chudoba tak nie je len technický problém, ale otázka kvality života, sociálnej stability a dôvery v systém, ktorý by mal byť spravodlivý a funkčný. No na Slovensku to zatiaľ chýba.
