Existenčné ťažkosti štátneho podniku pramenia zo zhoršenej ekonomickej situácie na starom kontinente a z externých faktorov, na ktoré manažment nemal vplyv. Podnik prišiel o kľúčové zákazky v Čiernej nad Tisou po tom, ako skrachovala ostravská oceliareň Liberty a Ukrajina po otvorení čiernomorskej cesty presunula prepravu agrokomodít späť na more.
Útlm priemyselnej výroby
Obchodný riaditeľ podniku Miroslav Ľupták pripomenul, že po naplnení čiernych scenárov v Česku a ochladnutí dopytu po ukrajinskom obilí klesli ročné výkony CARGA pod historickú hranicu 25 miliónov ton.
Vážne problémy s útlmom priemyselnej výroby, chémie a hutníctva však hlásia nákladní dopravcovia z celej Európy. Bývalý šéf ŽSR Ivan Bednárik situáciu opísal s tým, že celá európska nákladná železnica je v zlom stave a koľajnice sa pre prázdne vagóny stali skôr parkoviskom.
Zatiaľ čo menší súkromník Retrack Slovakia vlani zbankrotoval, veľké súkromné spoločnosti ako Budamar či Metrans zostávajú na rozdiel od štátneho kolosu v miliónových ziskoch.
Oplatí sa Cargo?
Odborníci čoraz častejšie spochybňujú samotný zmysel fungovania CARGA v rukách štátu. Železničný analytik Jiří Kubáček vidí za prepúšťaním snahu znížiť náklady v situácii, kedy podnik nedokáže efektívne bojovať o zákazky a prichádza o výkony.
V zákulisí sa navyše dlhodobo hovorí o silnom vplyve Budamaru, ktorý Kubáček označil za neoficiálneho vlastníka firmy.
Podľa experta Rastislava Cenkého by štátu úplne stačil miniatúrny dopravca na strategické účely a prepravu hmotných rezerv, pričom komerčný trh by plne obslúžili ziskoví súkromníci, ktorí na rozdiel od dotovaného CARGA odvádzajú štátu dane.
Privatizácia? Nebláznite!
Hoci predchádzajúce pravicové vlády plánovali CARGO privatizovať, Robert Fico tieto úmysly v minulosti stopol slovami.
„Nebláznite. Každá jedna privatizácia na Slovensku viete, ako vyzerala. Nikdy by sme nesúhlasili s privatizáciou CARGA.,“ zaznelo dávnejšie.
Hodnota firmy však medzitým dramaticky klesla. Jiří Kubáček sa domnieva, že záchranné plány sú len politickou snahou udržať podnik pri živote do najbližších volieb, aby prípadný kolaps museli riešiť až ich nástupcovia.
Vedenie spoločnosti spoločne s ministerstvom dopravy takéto úvahy odmietajú a zhodne tvrdia, že cieľom hromadného prepúšťania je zaistiť pre ZSSK CARGO stabilnú budúcnosť a pevné miesto na trhu.
