V prípade „prefukovania“ ide len o zjednodušenie významu samotného zákroku. „Kedysi sa to riešilo bypassom, teda otvorením hrudníka, ale dnes sa vo veľkej väčšine prípadov postupuje inak. Najprv sa robí vyšetrenie, pri ktorom sa podáva kontrastná látka do srdcových ciev. Samotné „prefukovanie“ znamená, že sa cez katéter – čo je tenká hadička – dostanú až k miestu zúženia. Na konci katétra je balónik, ktorý sa na tom mieste nafúkne. Tým sa zúžené miesto roztlačí a obnoví sa prietok krvi. Takže nejde o žiadne „fúkanie“ v pravom zmysle slova, ale o nafúknutie balónika v cieve. Dnes vedia takto vyriešiť približne 80 až 90 % prípadov. Niekedy sa robí jeden zákrok, niekedy viac – podľa toho, koľko ciev je postihnutých,“ pokračuje Fischer.
Dnes sa už zákrok robí bez otvorenia hrudníka. „Najprv sa rieši tá najdôležitejšia cieva, ktorá spôsobuje hlavné ťažkosti, a potom prípadne ďalšie. Väčšinou sa to robí cez tepnu na zápästí. Pacient je pri vedomí. Ak by sa zákrok nepodaril, sú dve možnosti. Buď sú cievy v takom zlom stave, že ich nie je možné spriechodniť katétrom, a vtedy sa odporúča chirurgická operácia – bypass. Ak by sa stav neliečil vôbec, môže dôjsť k vážnym komplikáciám, vrátane infarktu a v najťažších prípadoch aj úmrtia pacienta,“ vysvetľuje profesor.
Pacienti chodia často neskoro
Najviac zaváži čas, kedy pacient podstúpi vyšetrenie či zákrok, podľa Viliama Fischera totiž pri problémoch so srdcom mnoho pacientov prichádza k lekárovi až neskoro.
„Typické príznaky sú znížená výkonnosť, únava a bolesť za hrudnou kosťou, ktorá často vystreľuje do ľavej ruky. Niekedy je, žiaľ, prvým príznakom až smrť pacienta, ak nerešpektuje varovné signály tela. Tieto zmeny nevznikajú zo dňa na deň – je to proces, ktorý trvá roky. Veľkú rolu zohráva stres, zrýchlené tempo života, obezita, vysoký cholesterol a celkový životný štýl,“ dodáva na záver.
Dáva sa dokopy
Skoré uzdravenie želajú Marošovi Žilinkovi aj niektorí predstavitelia vlády. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) v poriadku a dáva sa dokopy. Šutaj Eštok to uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku.
„Ja som pánovi generálnemu prokurátorovi včera napísal SMS, že mu želám skoré uzdravenie. Dostal som späť odpoveď, že je v poriadku a dáva sa dokopy. Takže aj touto cestou želám generálnemu prokurátorovi skoré zotavenie, aby bol čo najskôr späť vo funkcii a najmä, aby mu zdravie slúžilo. To je absolútne zásadné. Všetko ostatné je irelevantné,“ uviedol Šutaj Eštok.
To, či sa bude voliť nový generálny prokurátor ešte pred uplynutím Žilinkovho funkčného obdobia, ktoré by malo trvať do konca roka 2027, je podľa šéfa rezortu vnútra na debatu v rámci koalície. Nemyslí si však, že k tomu dôjde.
Paragraf 363
Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) potvrdil, že Smer-SD nezmení názor a nepokúsi sa zvoliť nového generálneho prokurátora ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2027.
„Nie, nehrozí to. Jednoznačne budeme dodržiavať v tomto zmysle zákon. Verím, že sa pán generálny prokurátor skoro uzdraví a dovládne svoje funkčné obdobie,“ povedal v pondelok novinárom v parlamente.
Žilinka stojí na čele generálnej prokuratúry od decembra 2020 a počas svojho pôsobenia patril k najvýraznejším postavám slovenskej justície aj verejného života. Jeho rozhodnutia, najmä v súvislosti s využívaním paragrafu 363 Trestného poriadku, pravidelne vyvolávali silné politické aj spoločenské reakcie.
