Berlín sa rozhodol rozhýbať stojaté vody európskej diplomacie. Friedrich Merz prišiel s iniciatívou, ktorá má Ukrajinu vtiahnuť do štruktúr spoločenstva podstatne rýchlejšie. Nemecký kancelár navrhuje udeliť krajine štatút „pridruženého člena“.
Tento model by fungoval počas celého obdobia, kým štát oficiálne prechádza zložitým procesom vstupu.
Tento plán nie je len teoretickou úvahou. Merz ho detailne načrtol v liste, do ktorého nahliadla agentúra AFP. Informuje o tom aj agentúra TASR.
Tento prístup je reakciou na zmenu dynamiky po tom, čo predchádzajúce radikálne návrhy Európskej komisie na okamžitú plnú integráciu, označované ako „reverzné rozširovanie“, narazili na odpor veľvyslancov členských štátov, píše Kyiv Post.
Súčasne sa v diplomatických kruhoch intenzívne diskutuje o 20-bodovom mierovom pláne, ktorý načrtli Spojené štáty, Ukrajina a Rusko koncom minulého roka, pričom tento dokument predbežne operoval s rokom 2027 ako možným termínom vstupu Ukrajiny do EÚ.
Takýto scenár však európski predstavitelia označujú za nerealistický z hľadiska platných právnych predpisov a potreby vnútorných reforiem. Merzova iniciatíva sa tak snaží nájsť inovatívnu strednú cestu medzi pomalým prístupovým procesom a bezprostrednými geopolitickými tlakmi.
Adresátmi sú najvyššie špičky v Bruseli. Správu o novej vízii dostala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová aj predseda Európskej rady Antonio Costa. Kancelár si uvedomuje, že štandardný prístupový proces narazil na mantinely.
Ratifikačné procesy v členských štátoch sú politicky zložité a plné prekážok. Merz priamo v texte listu konštatuje, že nebude možné tieto kroky dokončiť v krátkom čase.
Práve preto hľadá politické riešenie, ktoré krajinu okamžite prepojí s hlavnými inštitúciami. Kyjev by tak nezostal čakať pred zatvorenými dverami.
Ukrajinskí politici zasadnú v Bruseli aj v Štrasburgu
Základným pilierom Merzovho návrhu je fyzická prítomnosť ukrajinských lídrov tam, kde sa prijímajú dôležité rozhodnutia. Volodymyr Zelenskyj by sa mohol zúčastňovať na summitoch bloku.
Malo by to však jeden háčik. Ukrajinský líder by mal možnosť diskutovať, ale zatiaľ by nemohol priamo zasahovať do hlasovania.
Zmena by sa dotkla aj exekutívy a zákonodarného zboru. Kyjev by získal svojho zástupcu na najvyššej úrovni priamo v Európskej komisii. Okrem toho by sa ukrajinskí zástupcovia objavili aj v Európskom parlamente v Štrasburgu. Pôsobili by tam ako nehlasujúci poslanci. Získali by tak priamy vhľad do legislatívnych procesov, ktoré budú neskôr formovať aj ich krajinu.
Merz chce, aby sa Ukrajina stala súčasťou politického organizmu skôr, než sa stane formálnou súčasťou právneho systému. Je to pokus o vytvorenie funkčného mosta. Tento model by Kyjevu umožnil ovplyvňovať agendu. Zároveň by nenarušil vnútornú rovnováhu hlasovacích síl v aktuálnej zostave členských štátov.
Peniaze z rozpočtu a prísľub vzájomnej ochrany
Nemecký plán obsahuje aj silný ekonomický a bezpečnostný rozmer. Na pridruženého člena by sa podľa Merza mala vzťahovať doložka o vzájomnej pomoci spoločenstva.
To by pre Ukrajinu znamenalo významnú poistku v čase, keď stále odoláva ruskej invázii. Bezpečnostné záruky by sa tak posunuli na úplne inú úroveň.
Peniaze sú ďalšou dôležitou súčasťou skladačky. Ukrajina by mohla začať čerpať prostriedky z vybraných častí spoločného rozpočtu Európskej únie.
Kancelár Merz vidí cestu v okamžitom uľahčení financovania krajiny, ktorá potrebuje prostriedky na obranu aj na postupnú obnovu. Nechce, aby finančná pomoc uviazla v nekonečných byrokratických prieťahoch.
Zmena politickej klímy v regióne hraje Merzovi do kariet. Dlhoročnú blokádu akéhokoľvek pokroku zo strany Maďarska ukončil odchod Viktora Orbána z postu premiéra.
Kyjev sa obáva večnej čakárne na polceste
Napriek odvážnym tónom z Berlína vládne v Bruseli a v Kyjeve určitá dávka opatrnosti. Ostatní partneri v Európskej únii sa na model „pridruženého členstva“ pozerajú skepticky. Obávajú sa, že vytvorenie takéhoto precedensu by mohlo do budúcna skomplikovať fungovanie celého bloku.
Samotná Ukrajina prijíma nemeckú iniciatívu so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane víta snahu o rýchlu integráciu. Na strane druhej v Kyjeve panuje strach z uviaznutia na polceste. Pridružené členstvo by sa mohlo stať pascou, v ktorej krajina zostane roky bez reálnej moci niečo skutočne zmeniť.
Zelenského administratíva chce udržať dynamiku smerujúcu k plnohodnotnému vstupu. Obávajú sa, že navrhované prechodné riešenia sa stanú trvalým stavom. Friedrich Merz sa snaží tieto obavy rozptýliť. Trvá na tom, aby sa Ukrajina nakoniec stala plnoprávnym členom so všetkými právami aj povinnosťami.
