Veľkým prekvapením je aj mimoriadne silná pozícia krajín strednej a východnej Európy. Medián čistého majetku mladých ľudí vo veku 16 až 34 rokov je prekvapivo vysoký na Slovensku spomedzi krajín V4, kde dosahuje 74 600 eur. V tesnom závese nasleduje Estónsko (62 200 eur), Česká republika (59 900 eur) a Litva (59 600 eur).
Všetky tieto štáty dosahujú vysoké hodnoty majetku mladých aj napriek tomu, že ich priemerné ročné čisté zárobky zostávajú hlboko pod priemerom Európskej únie.
Taliani sú trikrát bohatší ako nemeckí rovesníci
Zaujímavý pohľad ponúka porovnanie štyroch najväčších ekonomík Európskej únie. V tejto kategórii dominujú mladí Taliani, ktorých medián majetku predstavuje 53 500 eur. To je výrazne viac, než vykazuje Francúzsko (27 700 eur) alebo Španielsko (23 700 eur).
Úplne najhoršie sú na tom mladí ľudia do 35 rokov v Nemecku, kde stredná hodnota ich majetku dosahuje len 17 600 eur. V praxi to znamená, že mladí Taliani sú v priemere až trikrát bohatší ako ich nemeckí rovesníci. Na opačnom, spodnom konci európskeho rebríčka sa po Fínsku umiestnilo Grécko s hodnotou 9,900 eur.
Pod úrovňou Nemecka, ktoré skončilo ako piate od konca, zostalo aj Rakúsko (13 400 eur) a Lotyšsko (16 900 eur). Pre porovnanie, v Írsku disponujú mladí ľudia majetkom vo výške 23 900 eur, v Portugalsku je to 36 200 eur, v Maďarsku 36 300 eur a v Holandsku 40 900 eur.
Čo ovplyvňuje majetnosť mladých?
Profesor Pfeffer v tejto súvislosti zdôraznil, že skoré nadobudnutie majetku v mladom veku nevypovedá ani tak o tom, koľko si mladí ľudia dokázali sami zarobiť, ale skôr o štrukturálnych podmienkach v danej krajine.
Do hry vstupuje dostupnosť bývania, podmienky hypotekárnych úverov, dary, dedičstvá, miera zadlženosti a predovšetkým rodinná podpora. „V tomto veku nie je vysoký súkromný majetok len príbehom individuálneho úspechu. Je to v rovnakej miere príbeh rodiny a nastavenia štátnych inštitúcií,“ prízvukuje Pfeffer.
Podľa jeho slov je moment, kedy mladí ľudia prejdú od fázy bežného sporenia k reálnemu vlastneniu majetku, najčastejšie spojený práve so skorým nadobudnutím vlastného bývania. Dostať sa na realitný trh však v súčasnosti vyžaduje oveľa viac než len prísnu finančnú disciplínu a dobre nastavenú tabuľku výdavkov.
Vyžaduje si to stabilný príjem, prístup k úverom, obmedzenie drahých nehnuteľností a veľmi často rodičov, ktorí dokážu pomôcť s akontáciou na hypotéku alebo priamo prepíšu majetok na svoje deti. V tomto bode sa rodinné zázemie stáva tichým, no mimoriadne silným nástrojom sociálneho triedenia.
Prepojení so zdrojmi rodičov
Výskumy jasne ukazujú, že v mladom veku je značný majetok takmer vždy prepojený so zdrojmi rodičov. Mladí dospelí síce môžu sporiť zo svojich vlastných platov, no možnosti, koľko sa dá reálne ušetriť do tridsiatky čisto zo mzdy, sú na dnešnom drahom realitnom trhu značne obmedzené.
Majetkové transfery tak umožňujú vybranej skupine mladých ľudí odštartovať samostatný život o niekoľko krokov vpred pred ostatnými – či už s hotovosťou na zálohu za byt, zdedeným apartmánom, alebo jednoducho s psychologickou istotou, že rodina v prípade núdze finančne zakročí.
Majetková nerovnosť sa tak v spoločnosti nereprodukuje až na sklonku života v momente klasického dedičského konania, ale oveľa skôr – už vo chvíli, keď mladí ľudia opúšťajú rodičovský dom, zakladajú si rodiny, študujú alebo sa pokúšajú kúpiť si svoje prvé vlastné bývanie.
