Takmer polovica Slovákov mení svoje nákupné návyky. Potraviny síce zostávajú nevyhnutnosťou, no čoraz viac domácností nakupuje lacnejšie produkty, vyhľadáva akcie a obmedzuje výdavky. Dôvodom sú rastúce životné náklady aj obavy z ďalšieho vývoja cien.
Slováci znižujú výdavky na potraviny. Podľa prieskumu agentúry AKO menej nakupuje viac ako 40 percent opýtaných ľudí. Zmenu nákupného správania už pocítili aj obchodné reťazce, ktorým v porovnaní s minulým rokom tržby klesajú. Ľudia nielenže nakupujú menej, ale čoraz viac vyhľadávajú výhodné ponuky či akcie.
Znižovaním výdavkov na potraviny a bežné nákupy šetria štyria z desiatich opýtaných Slovákov. Dôvodom sú podľa ľudí vysoké ceny. Zmenu už pocítili aj obchodníci.
“Ľudia reálne šetria, nakupujú menej, a aj to, čo nakupujú, sa oveľa viac preklopili do akciového predaja alebo do produktov s minimálnou pridanou hodnotou,” zhodnotil predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Viac ako na potravinách ľudia šetria už len na oblečení a obuvi 50,9 %, na voľnom čase a zábave 50,1 % a na dovolenkách či cestovaní 43,3 %.
„Dovolenku možno odložiť, návštevu reštaurácie vynechať, nový spotrebič nekúpiť. Potraviny však patria k výdavkom, ktoré domácnosť rieši neustále. Ak štyria z desiatich respondentov hovoria, že znižujú výdavky aj na potraviny a bežné nákupy, je to signál, že finančný tlak sa dostal do každodenného rozhodovania,“ povedal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.
Väčšina ekonómov a obchodníkov sa zhoduje na tom, že znižovanie spotreby je prirodzená reakcia, ktorá sa dala očakávať. Naše domácnosti totiž majú strach z toho, ako na ne dopadnú dôsledky konsolidačných opatrení a k optimizmu nám nepridávajú ani ceny pohonných hmôt či energií. Jednoducho povedané, strácame istotu, lebo nevieme, čo v najbližších týždňoch a mesiacoch bude.
Znižovanie výdavkov neznamená menej jedla
Znižovanie výdavkov na potraviny nemusí automaticky znamenať, že kupujeme menej jedla. Skôr sa orientujeme na to, čo a za koľko kupujeme. Na ceny potravín totiž vplýva aj výška inflácie, ktorá v minulých mesiacoch patrila k najvyšším v eurozóne. Obchodníci tvrdia, že dôsledky inflácie tlmia práve oni.
“Už 5 rokov sa tlmí inflácia výsostne iba cez obchodné siete,” upozornil Krajčovič.
„Šetrenie na potravinách je signál, že domácnosť už veľmi pozorne sleduje každý výdavok. V takej situácii pomáha neriešiť iba jednotlivé nákupy, ale pozrieť sa na rozpočet ako celok, ktoré platby sa opakujú, ktoré výdavky sú nevyhnutné a kde sa dá vytvoriť aspoň malá rezerva,“ doplnil riaditeľ inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko Peter Dvornák.
Ceny potravín zrejme tak skoro klesať nebudú. Podľa odborníkov môžu pre konflikt na Blízkom východe ešte vzrásť. Prognóza Národnej banky Slovenska hovorí, že inflácia z blízkovýchodného konfliktu sa prejaví v druhom polroku tohto roka alebo v prvom polroku roku 2027.
Treba tiež spomenúť, že poľnohospodársku produkciu a jej ceny budú ovplyvňovať aj zásoby a ceny hnojív. Podľa 1. podpredsedu SPPK Emila Macha 30 – 40 % celosvetovej produkcie najpoužívanejšieho hnojiva – močoviny pochádza z krajín v Perzskom zálive. A pre vojenský konflikt v oblasti fabriky, ktoré ju vyrábajú, buď nevyvážajú alebo sú odstavené. Macho si myslí, že viac ako ceny potravín by sme mali riešiť naše priority.
“Keď sme schopní zaplatiť za kapučíno v centre hociktorého okresného mesta dve alebo tri eurá, keď sme schopní zaplatiť za barbera, ktorý strihá dnešných moderných mužov za 25, 30 eur, tak nemyslím si, že by sme mali mať problém zaplatiť za mlieko 40 centov s DPH v krabici. Myslím si, že by sme sa mali pozerať aj na to, aké to spotrebiteľské správanie máme,” uzavrel pre Kanal1 Macho.
