Nejasné poplatky v ambulanciách vyvolávajú čoraz väčšie napätie medzi pacientmi, lekármi aj štátom. Kým verejný ochranca práv žiada rázne pravidlá, zdravotníci varujú pred dôsledkami, ktoré by mohli zasiahnuť celý systém.
Mnohí pacienti dnes prichádzajú k lekárovi bez istoty, či budú musieť za vyšetrenie zaplatiť a ak áno, v akej výške. O konkrétnej sume sa často dozvedia až priamo na mieste, čo komplikuje plánovanie výdavkov najmä pre finančne zraniteľné skupiny. Informuje o tom portál tvnoviny.sk.
Výzva na jasné pravidlá
Róbert Dobrovodský upozorňuje, že súčasný stav je pre mnohé domácnosti neudržateľný. Podľa neho môže neistota okolo poplatkov viesť k odkladaniu dôležitej zdravotnej starostlivosti. „Tá mama, ktorá je samoživiteľka, má strach, čo dá do hrnca na druhý týždeň svojim deťom, tak radšej riskuje. Nasýti svoje deti, ale možno tie deti o dva-tri roky prídu o svoju mamu, lebo nebola vyšetrená na karcinóm prsníka alebo iné gynekologické a onkologické choroby,“ tvrdí.
Preto vyzýva štát, aby systém sprehľadnil a nastavil jasné pravidlá. „Buď dajte generálny zákaz poplatkov s výnimkami, alebo druhá možnosť je pripustiť tie úhrady, ale s jasne stanovenými maximálnymi hranicami,“ požaduje verejný ochranca práv.
Zástupcovia ambulantného sektora však upozorňujú, že úplné zrušenie poplatkov by mohlo mať vážne následky. Podľa nich by mnohé ambulancie nedokázali fungovať bez dodatočných príjmov. „Uvidíme oveľa väčšie množstvo ambulancií, ktoré sa odzmluvnia. Uvidíme ambulancie, ktoré sa zavrú, pretože nebudú schopné zabezpečiť svoju prevádzku. Ja len podotýkam, že takmer polovica lekárov v ambulanciách má dôchodkový vek a nič ich teda nedrží zostať,“ vyhlásila Jaroslava Orosová.
Dlhodobý problém financovania
Podľa ambulantných lekárov je vyberanie poplatkov len dôsledkom dlhodobého podfinancovania zo strany štátu. Tvrdia, že bez systémových zmien nie je možné zabezpečiť stabilitu ambulancií. Na nerovnosť medzi jednotlivými časťami zdravotníctva poukazuje aj Marián Šóth. „Pre nás je dôležité, aby bola zachovaná rovnosť zdravotníckeho povolania. To znamená, aby rovnako dostával finančné ohodnotenie lekár a sestra v nemocnici, ako aj ambulantný lekár a ambulantná sestra,“ vraví.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky uvádza, že situáciu rieši komplexne v rámci celého systému. Konkrétne opatrenia však zatiaľ nepredstavilo, pričom ich plánuje oznámiť až v priebehu jesene. Diskusia o poplatkoch tak pokračuje a je zrejmé, že nájsť riešenie, ktoré uspokojí pacientov aj lekárov, nebude jednoduché.
Pacienti čakajú dlhšie, než by mali
Autorka štúdie Zuzana Vargová upozorňuje, že nejde len o komfort, ale o férovosť systému. Rozdiely v dostupnosti totiž rozhodujú o tom, kto sa k liečbe dostane načas. Určitý pokrok priniesla reforma nemocničnej siete z roku 2024, ktorá začala sledovať čakacie doby pri približne 400 plánovaných zákrokoch. Napríklad pri výmene bedrového alebo kolenného kĺbu sa dnes čaká v priemere okolo desiatich mesiacov. Píše web Startitup.
Aj keď ide o hodnotu pod zákonným limitom, realita nie je ideálna. Takmer štvrtina pacientov čaká dlhšie, než by mala. Navyše sa ukazuje, že možnosť ísť do nemocnice s kratšou čakacou dobou mnohí nevyužívajú – rozhodovanie ovplyvňuje aj dôvera či osobné preferencie.
Dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa netýka všetkých rovnako. Analýza ukazuje, že problém vníma približne 3 percentá populácie, no pri nízkopríjmových skupinách je tento podiel viac než dvojnásobný. To znamená, že ľudia s nižšími príjmami sa často dostávajú k lekárovi neskôr, čo môže zhoršiť ich zdravotný stav.
Nepriaznivý obraz dopĺňajú aj širšie ukazovatele. Očakávaná dĺžka života zaostáva za cieľmi a počet rokov prežitých v zdraví je nižší, než by mal byť. Mimoriadne znepokojujúca je aj odvrátiteľná úmrtnosť, ktorá je takmer dvojnásobná v porovnaní s priemerom Európskej únie.
