Podmienka 50-tisíc členov robí registráciu cirkvi takmer nemožnou, tvrdí verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Obrátil sa preto na Ústavný súd SR, aby posúdil, či je takáto podmienka v súlade s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ombudsman pripomína, že od roku 2010 nebol na Slovensku podaný žiadny návrh na registráciu novej cirkvi alebo náboženskej skupiny.
Verejného ochrancu práv znepokojujú aktuálne podmienky pre registráciu cirkví a náboženských spoločností. Podľa neho je podmienka 50-tisíc členov reálne nesplniteľná. Zákon totiž hovorí, že podať návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže len ten, kto preukáže, že sa k nej hlási najmenej 50-tisíc členov. Musí ísť o plnoletých občanov SR, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku.
„Podanie nesmeruje k tomu, aby došlo k destabilizácii už uznaných registrovaných cirkví na Slovensku,“ upozornil Dobrovodský.
Ombudsman problém registrácie cirkví spomínal aj vo svojej výročnej správe. Poslancov Národnej rady dokonca vyzval, aby spomínaný zákon upravili. S podnetom sa na Úrad verejného ochrancu práv nedávno obrátilo aj občianske združenie Starokatolíci na Slovensku, ktoré sa pre tento problém tiež nemôže uchádzať o registráciu.
Dobrovodský prízvukuje, že podaním na ústavný súd nechce spochybniť politiku štátu v oblasti cirkví či kultúry. V podaní na ústavný súd namieta, že takto nastavený zákon neprimerane zasahuje do slobody náboženského vyznania a práva slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru spoločne s inými.
Početný cenzus 50-tisíc členov je podľa neho v našich podmienkach veľmi disproporčný a prakticky znemožňuje registráciu menších náboženských komunít. Návrh sa opiera aj o odporúčania Benátskej komisie a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Tie štátom odporúčajú, aby právne uznanie cirkví a náboženských spoločností nepodmieňovali neprimerane vysokým počtom členov.
„Sloboda náboženského vyznania patrí medzi základné piliere demokratickej spoločnosti. Štát môže regulovať podmienky registrácie cirkví a náboženských spoločností, nemôže však nastaviť pravidlá tak prísne, že registrácia sa stane prakticky nedosiahnuteľnou,“ skonštatoval Dobrovodský.
Špekulatívne registrácie nie sú dôvod na vysoký cenzus
Verejný ochranca práv pripomína, že na registráciu sú naviazané aj iné práva veriacich. Medzi najvýznamnejšie patrí podľa ombudsmana usporadúvanie bohoslužieb a iných náboženských úkonov. Registrované cirkvi totiž získavajú právnu subjektivitu a tak sa s nimi môže nakladať ako s právnymi partnermi. V praxi to znamená, že si napríklad môžu prenajať priestor na svoj náboženský obrad.
Podľa Dobrovodského bolo cieľom zvýšenia početného cenzu z 20.000 na 50.000 členov znemožniť špekulatívne registrácie cirkví, ktoré takto chceli získať finančné príspevky od štátu. Ochranu verejných zdrojov však nepovažuje za legitímny dôvod na obmedzenie slobody prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru.
Ombudsman žiadnu výšku početného cenzu na podmienku registrácie neodporúča. Inšpiráciou by podľa neho mohol byť český model.
„Tam stačí, aby sa 300 ľudí prihlásilo k cirkvi a získajú subjektivitu. Ale napríklad v tom momente nemajú hneď prístup k peniazom, k pastoračnej starostlivosti. To až po určitom období, myslím, že je to desať rokov, keď sa osvedčia, etablujú. To znamená, že je aj model menej závažného zásahu do práv. Všetko sa dá, ale nie to takto tvrdo uťať,“ uzavrel verejný ochranca práv.
Koalíciu konanie verejného ochrancu práv prekvapilo. Podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) jeho podaniu na Ústavný súd nerozumie.
“Tomuto kroku naozaj nerozumiem a považujem ho za mimoriadne nebezpečný. Tento krok pána ombudsmana som skutočne nepochopil a ide sám proti Slovenskej republike,“ reagoval Kaliňák. Ak by Ústavný súd SR ombudsmanovej žiadosti vyhovel, štát sa bude podľa Kaliňáka adekvátne brániť.
