V inej časti bratislavskej univerzitnej nemocnice namerali v pondelok 29. júna vo vnútri budovy šialených 32,5 °C. Horúčava bola taká intenzívna, že sa na streche začal topiť izolačný asfalt, ktorý vo veľkých rozžeravených kvapľoch stekal priamo na chodník určený pre pohyb pacientov.
Kým vedenie iných nemocníc, ako napríklad hovorkyňa UNLP Košice Ladislava Šustová, ubezpečuje, že technológie montujú prednostne na najkritickejšie miesta a postupne ich rozširujú, realita z operačných sál v Bratislave naháňa strach.
Kolaps zdravotnej sestry
Na sociálnej sieti sa na stránke Nekŕmte nás odpadom objavil príspevok, podľa ktorého sa mal počas pondelkového popoludnia v UNB stať incident, kedy priamo počas chirurgického zákroku na sále skolabovala prítomná zdravotná sestra. Dôvodom bola extrémna a neúnosná teplota v priestore, kde sa vyžaduje stopercentná koncentrácia.
Zúfalstvo vládne aj na juhu krajiny. V príspevku sa ďalej vyjadril aj jeden z návštevníkov Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch opísal osobnú skúsenosť z oddelenia hospitalizácie, kde teplomery na izbách ukazovali viac ako 34 stupňov Celzia.
„To, čo som tam zažil počas týchto horúčav, je neakceptovateľné. Na izbách bolo viac ako 34 stupňov Celzia! Na izbách bolo také teplo, že ľudia sa tam doslova varia zaživa. Pacienti, ktorí už aj tak trpia bolesťami a vážnymi zdravotnými problémami, ledva dýchajú. Rovnako aj zdravotnícky personál pracuje v podmienkach, ktoré sú v týchto horúčavách neľudské,“ opísal skúsenosti.
„Najviac ma zaráža, že tento problém zrejme nikoho z kompetentných netrápi. Človek má pocit, že tým, ktorí rozhodujú a sedia v klimatizovaných kanceláriách, je jedno, v akých podmienkach musia pacienti bojovať o zdravie a zdravotníci pracovať celé smeny,“ dodal návštevník.
Buď, alebo…
Minister zdravotníctva však na otázku, či rezort neplánuje vytvoriť špeciálny finančný balík, z ktorého by sa komplexne zafinancovala klimatizácia pre slovenské lôžkové oddelenia, reagoval pre pacientov veľmi deprimujúco.
„Perfektný nápad. Hneď, ako príde požiadavka riaditeľa z dotyčnej nemocnice. Je to katastrofa v tomto teple, masaker. Ale potom je otázne, lebo ja mám obmedzený balík zdrojov, či chceme investovať do CT-čka, MR-ka, alebo do klimatizácie,“ uzavrel minister.
Prehriatie detského organizmu je vážnejšie
Najcitlivejšie reagujú na extrémne teploty detskí pacienti. Marcel Brenner, primár detského urgentného príjmu v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave, objasňuje závažnosť situácie.
„Dieťa nemá také kompenzačné mechanizmy ako dospelý, aby bolo schopné odovzdávať teplo do prostredia, preto sa deti môžu podstatne skôr prehriať.“
Dodáva, že prehriatie organizmu dramaticky zhoršuje stav pacientov, ktorí prichádzajú v akútnom stave. NÚDCH má preto aspoň čakárne a ambulancie plne klimatizované.
Kým sa teda vyrieši táto štátna finančná dilema, chorým ľuďom a lekárom v prehriatych nemocniciach nezostáva nič iné, len dúfať v skoré ukončenie vlny tropických dní.
