Barbara Jane Mackleová mala len 20 rokov, keď sa jej život v priebehu niekoľkých hodín premenil na jednu z najdesivejších skúseností modernej kriminalistiky. To, čo sa začalo ako obyčajná predvianočná cesta domov z univerzity, sa skončilo únosom, násilím a pobytom v drevenej truhle zakopanej hlboko pod zemou, kde bola ponechaná napospas tme, chladu a postupne ubúdajúcemu vzduchu.
Po rokoch neskôr sama opisovala, že zvuk hliny dopadajúcej na veko rakvy sa postupne strácal, až úplne zmizol, a zostal len priestor, v ktorom sa ocitla sama so strachom a vedomím, že jej život visí na vlásku.
Nemala šancu uniknúť
Celý príbeh sa odohral v decembri 1968, keď sa Barbara, dcéra bohatého developera Roberta Mackla, pripravovala na návrat domov na Floridu kvôli vianočným sviatkom. Počas náročného skúškového obdobia sa necítila dobre, a tak kontaktovala svoju matku Jane, aby ju odviezla z univerzity Emory.
Spolu sa rozhodli prespať v moteli neďaleko Atlanty, aby pokračovali v ceste až ráno, pričom večer ich ešte navštívil Barbarin priateľ Stewart. Všetko pôsobilo úplne bežne až do momentu, keď sa v skorých ranných hodinách pri dverách objavil muž, ktorý sa vydával za detektíva a tvrdil, že Stewart mal dopravnú nehodu, píše portál TIME.
Matka v snahe zistiť pravdu otvorila dvere, no namiesto policajta do izby násilne vtrhli maskovaní útočníci. Žena v kukle a ozbrojený muž okamžite ovládli situáciu, Jane omráčili chloroformom, zviazali ju a nechali bezmocnú na posteli, pričom v tom čase už Barbaru násilím odvádzali preč.
Matka neskôr opísala, že bola presvedčená o vlastnej smrti, keďže nemala žiadnu možnosť úniku ani pomoci. Únoscovia Gary Steven Krist a Ruth Eisemann-Schierová mali plán pripravený do detailov.
V odľahlej oblasti okresu Gwinnett County vybudovali provizórny podzemný úkryt v podobe drevenej debny, do ktorej nainštalovali ventiláciu, zásoby vody, jedlo a vzduchové trubice. Barbara si v kritickom momente uvedomila, čo ju čaká, a podľa vlastných spomienok prosila o milosť a snažila sa presvedčiť únoscov, že jej rodina zaplatí akékoľvek výkupné, ak jej zachovajú život.
Spomienky ju držali pri živote
Jej prosby však boli ignorované a debna bola uzavretá, pričom na jej povrch začala postupne dopadať zemina, ktorá ju definitívne oddelila od sveta. „Kričala som a kričala. Zvuk tej hliny bol čoraz vzdialenejší, až napokon úplne zmizol,“ zaspomínala si Barbara.
V okamihu úplnej izolácie sa Barbara ocitla v extrémne stiesnenom priestore, kde sa nedalo ani otočiť, a kde bojovala nielen so strachom, ale aj s nedostatkom vzduchu a neustálym psychickým tlakom. V spomienkach opisovala, že v tme sa snažila sústrediť na rodinu a na predstavy bežného života, ktoré jej pomáhali udržať si psychickú stabilitu.
Myšlienkami sa vracala k Vianociam, k domácnosti a k ľuďom, ktorých chcela ešte vidieť, pričom každý moment sa menil na boj o prežitie.
Prvý plán zlyhal
Medzitým únoscovia kontaktovali rodinu a požadovali výkupné vo výške 500-tisíc dolárov. Otec Robert Mackle okamžite deklaroval, že urobí všetko pre záchranu dcéry, a polícia aj FBI sa zapojili do intenzívneho pátrania. Prvý pokus o odovzdanie peňazí však zlyhal po zásahu polície, čo viedlo k narušeniu plánu únoscov, no zároveň to pomohlo vyšetrovateľom získať kľúčové informácie, ktoré viedli k ich identifikácii.
Kým vyšetrovanie napredovalo, Barbara strávila pod zemou dlhé desiatky hodín v podmienkach, ktoré boli na hranici ľudských možností prežitia.
V úplnej tme a obmedzenom priestore sa jej psychický stav neustále zhoršoval, no zároveň si udržiavala nádej, že ju niekto nájde. Počas troch dní, presnejšie 83 hodín, bola odkázaná len na minimálne zásoby a vlastnú vôľu prežiť.
Prvý nádych čerstvého vzduchu
Zlom nastal až po tom, čo sa FBI podarilo lokalizovať približné miesto úkrytu na základe výmeny informácií a technických stôp. Agenti začali prehľadávať lesnatú oblasť a po objavení ventilačných trubíc začali doslova holými rukami odstraňovať zeminu. Aj v tomto momente panovalo napätie, pretože nebolo isté, či je ešte vôbec nažive.
Keď sa im napokon podarilo dostať k drevenému krytu a otvoriť ho, Barbara bola stále nažive. Po viac ako troch dňoch v úplnej tme uvidela denné svetlo a prvý nádych čerstvého vzduchu po oslobodení označila za najintenzívnejší okamih svojho života. Jej záchrana sa stala jedným z najznámejších prípadov únosu v dejinách USA.
Následne boli páchatelia dolapení, pričom Gary Krist bol zadržaný pri úteku na motorovom člne zakúpenom z výkupného. Dostali doživotné tresty, no Krist bol po približne desiatich rokoch prepustený a neskôr dokonca získal lekársku licenciu, čo ešte viac prehĺbilo kontroverziu okolo celého prípadu.
Barbara sa po traumatickej skúsenosti stiahla z verejného života, založila rodinu a snažila sa žiť pokojne, hoci psychické následky si niesla celý život. Na otázku, ako dokázala prežiť, opakovane uvádzala, že jej najväčšou oporou boli myšlienky na rodinu a pevné odhodlanie nevzdať sa ani v situácii, keď sa zdalo, že všetko je stratené.
