Parlamentné obštrukcie sú legitímnou súčasťou politického boja. Môžu sťažiť chod parlamentu, ale nie sú dôvodom na jeho rozpustenie. Ak je Národná rada SR uznášaniaschopná a v činnosti jej bránia len obštrukcie, musí sa s tým zákonodarný zbor vysporiadať sám.
Politici a ich strany bojujú o priazeň voličov. Často platí, že čím hlučnejšie, tým lepšie. A keď treba aj parlamentnými obštrukciami. Hlučné reakcie sprevádzajú aj rokovanie poslancov o zmene spôsobu voľby zo zahraničia. Slovné útoky sprevádzajú takmer každé vystúpenie.
„No pokiaľ sa bavíme vlastne o tom balíku papierov, ktoré priniesla pani poslankyňa Mesterová, tak vlastne narazilo to na taký nesúlad alebo možno, že spor, ktorý sa dal očakávať pri prijímaní tej poslednej novely rokovacieho poriadku, ktorá vlastne umožnila predsedajúcemu v Národnej rade vykázať poslanca, ktorý by priniesol nejaké vizuálne pomôcky,” zhodnotila aktuálnu situáciu pre Kanal1 politologička Aneta Világi.
Pozornosť pútajúce udalosti
Spor medzi predsedajúcim a niektorým z poslancov posudzujú v zahraničných parlamentoch tzv. rozhodcovské komisie. Práve tie skúmajú fakt, či poslanec porušil, alebo neporušil rokovací poriadok.
Novela rokovacieho poriadku dáva u nás túto právomoc predsedovi NR SR. Reakciou na jeho rozhodnutia bývajú obštrukcie, ktoré vedú až k “nečinnosti” parlamentu.
„No a pokiaľ sa vlastne bavíme o činnosti nečinnosti Národnej rady, možno, že skôr než takéto veľmi medializované a, samozrejme, pozornosť pútajúce udalosti, ktoré sa stanú v rámci pléna Národnej rady, to, čo vzbudzuje väčšiu kritiku alebo malo by to vzbudzovať väčšiu kritiku, sú napríklad obštrukcie, ktoré sa týkajú činnosti parlamentných výborov,” upozornila Világi.
Zdroj: NR SR
Fungovať by mali najmä parlamentné výbory
Parlamentné výbory by mali byť miestom, kde poslanci vecne diskutujú a pripomienkujú jednotlivé návrhy zákonov ešte predtým, ako sa dostanú na rokovanie pléna. V príslušnom výbore by sa teda mala odohrať väčšia časť parlamentného “legislatívneho” procesu najmä pokiaľ ide o obsahové zmeny v návrhoch zákonov.
„Parlamentné výbory v tomto volebnom období sú častokrát bojkotované tým, že nie sú uznášaniaschopné. To znamená, že nepríde a neprezentuje sa dostatok poslancov na to, aby ten výbor mohol vlastne rokovať. A to je väčší problém, pretože to je naozaj zastavenie činnosti tých jednotlivých orgánov, ktoré parlament má na to, aby prijímal legislatívu,” doplnila politologička.
Lekcie z politického vydierania
Obštrukcie alebo dočasné zablokovanie parlamentu využili niektorí koaliční poslanci na posilnenie svojej pozície nielen v Národnej rade. Naposledy uštedrili vláde lekciu štyria poslanci SNS. Otázne je, či si Andrej Danko takto začal vyberať svoj podiel na vládnutí, alebo prestáva mať pravidlá aj vnútrokoaličný súboj o voliča.
„V rámci tohto volebného obdobia majú koaliční poslanci za sebou lekciu, ktorá hovorí, že ak majú záujem niečo presadiť, vrátane zisku ministerských kresiel, tak je na to celkom vhodné zablokovať nejaké návrhy a zablokovať možno, že činnosť v rámci Národnej rady a veci sa vedia dať do chodu,” opisuje možnú stratégiu Aneta Világi.
Takýto postup môže priniesť pozitívny výsledok najmä pre menšie koaličné strany. Ich lídrov zviditeľní a sympatizantom pripomenie, že ich politickí favoriti nesedia za koaličným stolom zbytočne.
Očista strany
Politici a ich strany skúšajú, čo najlepšie zaberie na ich voličov. Najprv sa však pustili do očisty strán od tzv. zradcov. Na prvý pohľad dodržiavanie straníckych princípov sa v praxi zmenilo zbavenie sa vnútornej opozície.
„Po každom takomto vylúčení si myslím, že naozaj tá pozícia toho predsedu ako takého je posilnená v tej strane,” doplnila Világi.
Vnútrostranícki kritici totiž mali väčšinou na muške vedenie a hodnotové smerovanie strany. Podľa politologičky môže názorová pluralita pomôcť v očiste strany a nemusí byť výlučne škodlivým procesom.
Ak však nespokojní straníci spájajú svoju kritiku s verejnými útokmi, môže to stranu v očiach voliča poškodiť. Rozchod s kritikmi tak môže byť aj istou formou konsolidácie moci a zároveň posilnením legitimity politickej strany pod jej aktuálnym vedením.
