Slovenská lekárska komora chce vidieť kompletné výsledky pilotných auditov štátnych nemocníc. Podľa jej predstaviteľov nezohľadňujú komplexne súčasné pomery ani reálnu prevádzku štátnych nemocníc. SLK je tiež sklamaná z toho, ako výsledky auditu interpretujú politici.
SLK nie je spokojná s tým, ako sa interpretujú výsledky auditu v 5 štátnych nemocniciach. Výsledky, ktoré sú prezentované politikmi a v médiách, vôbec neodrážajú aktuálnu realitu.
„Komora je toho názoru, že nedostatky uvedené v auditoch mali byť najprv prerokované v odborných kruhoch s prijatím konkrétnych opatrení na ich odstránenie, a až následne zverejnené v médiách,” myslia si vo vedení SLK.
“Musím povedať, že ten audit neprešiel žiadnou nejakou oponentúrou a sama audítorská firma to nevedela dobre vysvetliť. Preto by som chcel upriamiť pozornosť všetkých, koho zaujíma zdravotníctvo a špeciálne nemocnice, aby si pozreli audity, ktoré sú urobené v jednotlivých nemocniciach,” povedal pre Kanal1 predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD).
Individuálnym auditom prešla každá z 5 nemocníc a výsledky týchto čiastkových auditov aj zverejnila.
“Prečo sme nesúhlasili s tým auditom je to, že prakticky skoro nič z tých auditov v jednotlivých nemocniciach nesúhlasilo s tým výsledným auditom. Proste zle boli spočítané čísla atď.,” doplnil Baláž.
Politici škodia odbornej debate
Komore prekáža aj politizácia problému, ktorú považuje za kontraproduktívnu a zavádzajúcu tak vo vzťahu k odbornej verejnosti aj k občanom.
„Myslíme si, že skutočná situácia v našich nemocniciach nekorešponduje s ich vyjadreniami a možno ani s výsledkami auditu,“ uviedla SLK.
“Ja viem, že je v móde, keď sme opozícia, tak kopať do vlády a zas tí druhí kopú do nás a keď sa vymeníme. Teraz, keď sa úplne odmyslíme od politiky, tak treba pochváliť, že sa pokúsili o audit táto vláda o nejaký, pretože tá naša sa ani o to nepokúsila,” reagovala v relácii Téma s P. Bielikom poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková (SaS).
Živú diskusiu vyvolali najmä údaje o nadstave lekárov v štátnych nemocniciach, nedostatku zdravotných sestier, ale aj slabom využití operačných sál. Pacientov, ktorí čakajú aj niekoľko mesiacov na operáciu, to pobúrilo.
SLK s takýmto zjednodušeným záverom nesúhlasí a upozoňuje, že údaje o nadstave lekárov v štátnych koncových nemocniciach môžu byť skreslené.
„Niektorí uvádzajú, že v štátnych koncových nemocniciach vrátane univerzitných je nadstav lekárov o takmer jednu štvrtinu oproti minimálnemu personálnemu normatívu. To môže súvisieť aj s nedostatočným pomerom medzi počtom lekárov a počtom sestier, ktorých je už viac ako 20 rokov nedostatok,“ skonštatovala SLK.
V audite sa podľa nej nič nehovorí ani o špecifikách univerzitných nemocníc, kde sa poskytujú najzložitejšie výkony a liečia najťažšie prípady z celého Slovenska a ani o tom, že univerzitné nemocnice zamestnávajú nielen lekárov, ale aj pedagógov.
„Okrem toho sú klinické pracoviská často zapojené do klinických štúdií v rámci vedecko-výskumnej činnosti. Na univerzitných a fakultných nemocniciach sa vychovávajú lekári, ktorí po získaní špecializácie pracujú v okresných nemocniciach,“ vysvetlila komora.
Nadlimitné výkony poisťovne neplatia
Nízky počet chirurgických výkonov či neefektívne využívanie diagnostických prístrojov treba podľa SLK hodnotiť v kontexte financovania. Nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní finančné mesačné limity. V prípade, že urobia viac výkonov, nadlimitné výkony im poisťovne neuhradia. A to logicky znamená vytváranie straty.
„Finančne sú limitované aj výkony napr. na CT a MR, a pokiaľ nemocnice vykonajú viac vyšetrení a prekročia finančný limit, taktiež im nie sú uhradené. Takže ak operujú viac, automaticky vytvárajú dlh,“ konštatovala pre TASR komora.
“Poviem príklad v Banskej Bystrici, keď zoberieme 100 % operácií, 85 % sa operuje v pracovnom čase, desať percent sa operuje po pätnástej hodine, tak to vychádza a 5 percent v sobotu, nedeľu,” opísal situáciu V. Baláž.
“Problém je nastavenie efektivity. A to nemusí byť len týchto piatich, toto je len jedna vzorka. Problém nie je až tak, že sa operuje len poobede, ale my sa dozvedáme, že sa neoperuje všade ani cez deň,” doplnila J. Bittó Cigíniková.
Rezort zdravotníctva chce na zistené nedostatky reagovať 8 opatreniami. Týkať by sa mali centrálneho verejného obstarávania liekov, rámcových zmlúv na obstarávanie hlavných typov zdravotníckej techniky, optimalizácie využitia zdrojov či zavedenia elektronickej evidencie dochádzky.
