Zažijeme tento rok zimu, aká tu už dlho nebola, alebo sa budeme opäť pozerať len na blato a nezvyčajne vysoké teploty, ktoré prepíšu historické tabuľky? Prvé predikcie hovoria pomerne jednoznačne…
Hoci do začiatku zimy zostáva ešte niekoľko mesiacov, meteorológovia už analyzujú prvé dlhodobé modely. Tie naznačujú, že zima 2026/2027 by mohla byť v Európe opäť nadpriemerne teplá. Vývoj ovplyvňujú rozsiahle zmeny v oceánoch aj atmosfére, ktoré môžu výrazne zasiahnuť počasie na celej severnej pologuli. Informuje o tom portál iMeteo.
Dva javy, ktoré môžu rozhodnúť o zime
Odborníci upozorňujú na dva významné klimatické faktory. Prvým je rozsiahla oblasť chladnejšej vody v severnom Atlantiku, označovaná ako „studená škvrna“. Tá súvisí s oslabovaním systému AMOC vrátane Golfského prúdu, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri rozložení tepla medzi oceánmi a atmosférou.
Druhým faktorom je vývoj v tropickom Pacifiku, kde podľa prvých analýz silnie jav El Niño. Práve jeho intenzita môže v nasledujúcich mesiacoch výrazne ovplyvniť cirkuláciu vzduchu a charakter zimy vo viacerých častiach sveta.
Meteorologické modely naznačujú, že zatiaľ čo nad Severnou Amerikou by sa mohla vytvoriť situácia priaznivá pre vpády studeného arktického vzduchu, Európa by sa mohla ocitnúť na opačnej strane tohto vývoja.
Podľa prvých výstupov amerického modelu CFS by sa nad európskym kontinentom mohol vytvoriť výrazný hrebeň vysokého tlaku vzduchu. Ten by podporoval prílev teplejšieho vzduchu z južných oblastí a zároveň obmedzoval prenikanie studených arktických vzduchových hmôt.
Menej snehu a viac nadpriemerných teplôt
Ak sa súčasné prognózy potvrdia, obdobie od decembra do februára by mohlo priniesť teploty vyššie než je dlhodobý priemer. Pravdepodobnosť výskytu snehu v nižších polohách by tak bola opäť nižšia a zima by sa mohla niesť v znamení častejších dažďov a mierneho počasia.
Meteorológovia zároveň upozorňujú, že ide o prvé sezónne predpovede, ktoré sa budú v nasledujúcich mesiacoch ešte spresňovať. Dlhodobé modely síce dokážu naznačiť pravdepodobný trend, no konkrétny priebeh zimy bude závisieť od viacerých faktorov, ktoré sa môžu počas jesene ešte zmeniť.
El Niño rýchlo naberá na sile
Svetová meteorologická organizácia zároveň upozornila na rýchly vývoj klimatického javu El Niño. Píše web iMeteo.
Podľa WMO sa medzi júlom a septembrom očakáva jeho zosilnenie do silnej fázy. Tento prirodzený klimatický jav súvisí s otepľovaním povrchových vôd v strednej a východnej časti rovníkového Tichého oceánu.
Následne ovplyvňuje veterné prúdenie, tlak vzduchu a rozloženie zrážok v mnohých častiach sveta.
El Niño sa zvyčajne objavuje každé dva až sedem rokov a trvá približne deväť až dvanásť mesiacov. Strieda sa s chladnejšou fázou známou ako La Niña.
WMO vo svojej sezónnej klimatickej aktualizácii uviedla, že aktuálne modely naznačujú výrazné otepľovanie oceánu v kľúčových oblastiach rovníkového Tichomoria.
Odchýlky priemernej teploty hladiny mora by mohli presiahnuť 2 °C. Podľa organizácie sa na tomto vývoji zhodujú viaceré popredné klimatické centrá, čo zvyšuje dôveryhodnosť predpovede.
Silnejší El Niño môže zvýšiť pravdepodobnosť extrémnych javov, vrátane vĺn horúčav, sucha, intenzívnych zrážok či zmien v poľnohospodárskych podmienkach.
Posledný výrazný jav El Niño prispel k tomu, že rok 2023 patril medzi najteplejšie v histórii meraní a rok 2024 dosiahol historický teplotný rekord. Globálna teplota bola približne o 1,55 °C vyššia než predindustriálny priemer z rokov 1850 až 1900.
Svetová meteorologická organizácia preto zdôrazňuje potrebu pripravenosti.
Zintenzívňuje podporu systémov včasného varovania, ktoré majú pomôcť najmä v oblastiach citlivých na klímu. Ide predovšetkým o poľnohospodárstvo, zdravotníctvo a ďalšie sektory, ktoré môžu extrémne počasie zasiahnuť najvýraznejšie.
Kým na Slovensku najbližšie dni prinesú najmä vietor, premenlivé víkendové počasie a lokálne búrky, globálny vývoj naznačuje, že extrémy počasia môžu v nasledujúcich mesiacoch pribúdať.
