Predstava, že by človek dokázal vymazať bolestivé spomienky, znie ešte donedávna ako námet zo sci-fi filmu. Smrť blízkeho človeka, traumatický zážitok, rozchod, nehoda či silný smútok – práve tieto momenty si mnohí želajú dostať z hlavy navždy preč. Vedci však dnes hovoria o tom, že ľudský mozog možno raz dokáže nepríjemné spomienky oslabiť, upraviť alebo dokonca úplne odstrániť. Výskumy v tejto oblasti napredujú rýchlym tempom a odborníci priznávajú, že k zásadnému prelomu sú bližšie než kedykoľvek predtým.
Vedci sa už roky snažia pochopiť, ako presne funguje ľudská pamäť a čo sa deje v mozgu vo chvíli, keď si človek vybaví traumatický zážitok. Najnovšie experimenty ukazujú, že negatívne spomienky nemusia byť navždy nemenné. Práve naopak. Mozog si ich pri každom opätovnom vybavení znovu „ukladá“, a práve vtedy vzniká priestor na to, aby sa ich emocionálna sila oslabila, informuje BBC Science Focus.
Významný neurovedec Steve Ramirez z Bostonskej univerzity sa tejto téme venuje aj z veľmi osobného dôvodu. V minulosti totiž náhle prišiel o blízkeho priateľa a kolegu, čo ho psychicky veľmi zasiahlo. Smútok sa snažil potláčať alkoholom a postupne sa dostal do vážnych problémov s pitím. Až zásah rodiny a priateľov mu pomohol situáciu zvládnuť. Dnes tvrdí, že práve táto skúsenosť ho motivovala pokračovať vo výskume ľudskej pamäti a hľadať spôsoby, ako ľuďom pomôcť zvládať traumy bez sebadeštruktívneho správania.
Veľká časť výskumov zatiaľ prebieha na zvieratách, najmä na myšiach. Vedci pri experimentoch skúmajú takzvané pamäťové stopy, teda fyzické zmeny v mozgu, ktoré vznikajú pri ukladaní spomienok. Ide o konkrétne prepojenia medzi nervovými bunkami, ktoré sa môžu časom posilňovať alebo naopak oslabovať.
Prvý veľký prelom prišiel už v roku 2009, keď kanadskí vedci identifikovali mozgové bunky u myší spojené so strachom z elektrického šoku. Po tom, čo tieto bunky cielene odstránili, myši prestali reagovať strachom na zvuk, ktorý si predtým automaticky spájali s nepríjemným zážitkom. Prakticky to znamenalo, že ich mozog akoby „zabudol“ na traumu.
Neskoršie experimenty priniesli ešte šokujúcejšie výsledky. Vedci dokázali pomocou svetla aktivovať konkrétne mozgové bunky a u myší umelo vyvolať pocit strachu aj bez reálneho nebezpečenstva. V ďalšom pokuse sa im dokonca podarilo vytvoriť falošnú spomienku, ktorú zviera nikdy v skutočnosti nezažilo.
Výskumníci zároveň prišli na to, že emocionálnu silu negatívnych zážitkov možno oslabiť aj iným spôsobom. Keď počas nepríjemnej situácie aktivovali v mozgu myší pozitívne spomienky, strach a stres sa výrazne zmiernili. Vedci neskôr potvrdili, že ak sa počas procesu opätovného ukladania spomienky vyvolajú príjemné emócie, negatívny zážitok môže časom stratiť svoju silu.
Pri ľuďoch odborníci postupujú oveľa opatrnejšie
Priame zásahy do mozgu sú stále veľmi rizikové a vyvolávajú obrovské etické otázky. Vedci preto hľadajú bezpečnejšie a menej invazívne metódy, ktoré by mohli pomáhať ľuďom s traumami, úzkosťami či posttraumatickou stresovou poruchou.
Jednou z najznámejších metód je kognitívno-behaviorálna terapia, pri ktorej terapeut pomáha človeku pozerať sa na traumatické spomienky iným spôsobom. Cieľom nie je spomienku vymazať, ale zmeniť jej emocionálny dopad tak, aby človeka neparalyzovala strachom či úzkosťou. Používa sa aj takzvaná EMDR terapia. Počas nej si človek vybavuje bolestivý zážitok, zatiaľ čo sa sústredí na pohyb očí, zvuky alebo jemné dotyky. Vedci sa domnievajú, že práve týmto spôsobom možno narušiť proces opätovného ukladania traumatickej spomienky do mozgu.
Veľký záujem vyvolal aj nezvyčajný experiment so známou hrou Tetris. Vedci zo Švédska zistili, že pri hraní tejto hry sa aktivujú podobné časti mozgu ako pri vtieravých traumatických spomienkach. Na základe toho vytvorili jednoduchú metódu – človek si najprv vybaví nepríjemnú udalosť a následne sa približne 20 minút intenzívne venuje skladaniu tvarov v hre Tetris.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
