Napätie na Blízkom východe sa ďalej prehlbuje. Jemenskí povstalci húsíovia sa prihlásili k raketovému útoku na Izrael a zároveň oznámili úplný zákaz izraelskej lodnej dopravy v Červenom mori. Teherán medzitým obvinil Spojené štáty zo spoluúčasti na izraelských operáciách a varoval pred dôsledkami ďalšej eskalácie konfliktu.
- Aktualizácia 8. júna 2026 o 10:34:
Iránom podporované povstalecké hnutie húsíov oznámilo zásadný krok, ktorý môže opäť ovplyvniť medzinárodný obchod. Povstalci vyhlásili úplný zákaz izraelskej lodnej dopravy v Červenom mori a zároveň sa prihlásili k najnovšiemu raketovému útoku na Izrael. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AFP a AP.
Húsíovia vyhlásili blokádu izraelských lodí
„Vyhlasujeme úplný a absolútny zákaz na izraelskú lodnú dopravu v Červenom mori,“ uviedli vo svojom vyhlásení.
Zároveň upozornili, že všetky pohyby, ktoré budú považovať za nepriateľské, sa od tejto chvíle stanú legitímnymi cieľmi ich ozbrojených síl.
„Od vydania tohto vyhlásenia považujeme akýkoľvek pohyb nepriateľa za legitímny vojenský cieľ pre naše ozbrojené sily,“ zdôraznili.
Raketový útok po mesiacoch prímeria
Povstalci zároveň potvrdili prvý útok na Izrael od začiatku apríla, keď vstúpilo do platnosti krehké prímerie. Podľa ich vyjadrenia boli rakety namierené na strategické izraelské ciele.
„Vystrelili sme salvu rakiet zameranú na citlivé izraelské nepriateľské ciele“ a útoky „presne zasiahli svoje ciele,“ tvrdia húsíovia.
Izraelská armáda však uviedla, že jej protivzdušná obrana okamžite reagovala.
„Zaznamenala odpálenie rakety z Jemenu smerom na izraelské územie a systémy protivzdušnej obrany pracujú na zachytení tejto hrozby,“ oznámila armáda.
Rozhodnutie húsíov vyvolalo obavy z ďalšieho narušenia jednej z najdôležitejších svetových obchodných trás. Povstalci už počas vojny v Pásme Gazy opakovane útočili na obchodné a nákladné lode v Červenom mori, čo prinútilo mnohé spoločnosti voliť výrazne dlhšie trasy okolo južného cípu Afriky.
Situáciu navyše komplikuje aj pokračujúce blokovanie Hormuzského prielivu zo strany Iránu, ktoré má významný dosah na globálnu energetiku a námornú dopravu.
Teherán ukazuje prstom na Washington
Po ďalšej vlne vzájomných útokov medzi Iránom a Izraelom prišla z Teheránu ostrá kritika Spojených štátov. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí vyhlásil, že Washington nesie zodpovednosť za súčasnú eskaláciu.
„Nikto neverí, že by izraelský režim podnikol tieto kroky bez koordinácie s USA,“ povedal Bakájí.
„Spojené štáty nesú zodpovednosť za agresiu izraelského režimu a budú zodpovedné aj za dôsledky eskalácie napätia,“ dodal.
Vyjadrenia iránskej diplomacie prišli krátko po ďalšej vlne raketových útokov na Izrael. V severnej a centrálnej časti krajiny zazneli sirény varujúce pred útokom, pričom úrady bezprostredne nehlásili žiadne obete ani zranených.
Izrael medzitým podnikol letecké útoky na ciele v západnom a strednom Iráne. Teherán tvrdí, že jeho raketová paľba bola reakciou na izraelské operácie v libanonskom Bejrúte namierené proti militantnému hnutiu Hizballáh.
Podľa pozorovateľov ide o najvážnejšie zhoršenie situácie od uzavretia prímeria začiatkom apríla.
Diplomati sa snažia zabrániť ďalšiemu rozšíreniu konfliktu
V zákulisí zároveň pokračuje intenzívna diplomatická aktivita. Regionálni predstavitelia tvrdia, že Egypt, Saudská Arábia, Turecko, Pakistan a Katar koordinujú kroky smerujúce k zachovaniu prímeria.
Tieto krajiny vyzvali Spojené štáty, aby tlačili na Izrael a presvedčili ho obmedziť vojenské operácie v Iráne a Libanone. Rovnakú výzvu adresovali aj Teheránu, od ktorého žiadajú zastavenie raketových útokov na Izrael.
Blízky východ tak opäť čelí rastúcej neistote, pričom každá ďalšia vojenská akcia môže ohroziť nielen regionálnu stabilitu, ale aj globálny obchod a energetickú bezpečnosť.
- Pôvodný článok 8. júna 2026 o 09:04
Napätie medzi Iránom a Izraelom opäť prudko vzrástlo. Teherán vyslal na izraelské územie ďalšie rakety, na čo izraelská armáda reagovala nočnými útokmi na ciele v Iráne. Situácia vyvoláva obavy z návratu rozsiahleho konfliktu v regióne, zatiaľ čo Spojené štáty sa snažia zabrániť ďalšej eskalácii.
Izraelská armáda v pondelok (8. júna) ráno oznámila, že zaznamenala ďalšie rakety smerujúce z Iránu na izraelské územie. Obyvateľov vyzvala, aby vyhľadali bezpečné úkryty, zatiaľ čo protivzdušná obrana pracovala na zneškodnení hrozby. S odvolaním sa na agentúry AFP, DPA a AP o tom informovala TASR.
Izrael hlási nové raketové útoky z Iránu
„Identifikovala rakety vypustené z Iránu,“ uviedla armáda na sociálnej sieti.
Podľa svedectiev bolo nad Jeruzalemom počuť explózie. Teherán sa k najnovšiemu útoku bezprostredne neprihlásil.
Izrael odpovedal na nedeľné iránske raketové útoky sériou leteckých úderov na vojenské ciele v západnej a strednej časti Iránu. Výbuchy hlásili viaceré iránske mestá vrátane Teheránu, Tabrízu a Isfahánu.
„V Teheráne, Tabríze a Isfaháne bolo počuť viacero explózií,“ informovala iránska štátna televízia.
Po útokoch iránske úrady preventívne uzavreli vzdušný priestor v okolí hlavného mesta.
Teherán: Mier je ohrozený, útok bol varovaním
Iránske Revolučné gardy tvrdia, že ich rakety mierili výlučne na vojenské objekty v Izraeli vrátane leteckej základne Ramat David pri Haife. Útok označili za reakciu na izraelské operácie v Libanone a zároveň za upozornenie pred možnou ďalšou eskaláciou.
„Ak by vojna znova naplno prepukla, reakcia Iránu by bola rozsiahlejšia a zahŕňala všetky americko-sionistické ciele v regióne,“ vyhlásili gardy.
Teherán zároveň obvinil Izrael a Spojené štáty z porušovania podmienok prímeria, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom apríla.
Najnovšia výmena útokov prichádza približne sto dní od začiatku vojny, ktorú odštartovali izraelsko-americké operácie proti Iránu. Hoci od apríla platí prímerie, diplomatické rokovania o trvalom ukončení konfliktu zatiaľ nepriniesli výsledok.
Napätie zvyšujú aj ďalšie faktory vrátane blokovania Hormuzského prielivu zo strany Iránu či pokračujúcich bojov Izraela proti militantnému hnutiu Hizballáh v Libanone.
Trump odmieta uvoľniť iránske miliardy
Americký prezident Donald Trump medzitým potvrdil, že zmrazené iránske aktíva zostanú nedostupné až do dosiahnutia dohody o prímerí.
„To bude nasledovať až potom. Ak sa budú správať slušne, ak odvedú dobrú prácu, potom začneme rokovať,“ povedal v rozhovore pre NBC News.
Trump zároveň zopakoval, že Spojené štáty chcú získať kontrolu nad iránskymi zásobami obohateného uránu.
„Ak uzavrieme dohodu, ak ju uzavrieme teraz, keď máme priateľské vzťahy, pôjdeme tam všetci spolu, aby sme ho získali… Zoberieme ho a zničíme,“ vyhlásil.
Boj o urán zostáva jednou z najväčších prekážok
Otázka iránskeho obohateného uránu naďalej patrí medzi najspornejšie body rokovaní. Washington a Tel Aviv tvrdia, že chcú zabrániť Iránu vo vývoji jadrovej zbrane, zatiaľ čo Teherán opakovane popiera, že by sa o jej získanie usiloval.
Najnovšie útoky však ukazujú, že cesta k trvalému prímeriu zostáva mimoriadne krehká a Blízky východ môže byť opäť len krok od rozsiahlejšej vojenskej konfrontácie.
