Moskva v sobotu večer odpálila diplomatickú nálož, ktorá otriasa celým kaukazským regiónom. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oficiálne potvrdilo, že sťahuje svojho veľvyslanca S. Kopyrkina z Arménska.
Oficiálnym dôvodom sú konzultácie, no v diplomatickej reči ide o jasný prejav hlbokej nedôvery a hnevu. Píše o tom aj portál Sme na základe informácií agentúry SITA.
Oznámenie o odvolaní diplomata Sergeja Pavloviča Kopyrkina prišlo v sobotu 30. mája 2026, uprostred dramatického vyostrenia vzťahov pred nadchádzajúcim hlasovaním. Podľa portálu reform.news, tento krok nasledoval po tom, ako lídri Ruska, Bieloruska, Kazachstanu a Kyrgyzstanu v kazašskej Astane spoločne odsúdili arménsky odklon od Moskvy.
Spoločné vyhlásenie podpísané 29. mája 2026 označuje európske ambície Jerevanu za priame ohrozenie ekonomickej bezpečnosti celého bloku, píše portál Türkiye Today.
Kremeľ neskrýva podráždenie z toho, že Jerevan sa čoraz intenzívnejšie obzerá smerom k Bruselu. Ruská diplomacia tvrdí, že kroky arménskeho vedenia podkopávajú spoluprácu v rámci Eurázijskej ekonomickej únie. Tento hospodársky blok je pritom pod priamym vplyvom Ruska.
Arménsko sa v posledných mesiacoch snaží prehlbovať väzby s Európskou úniou. Pre Putina ide o neprijateľný posun v sfére, ktorú považuje za svoje výsostné územie. Odvolanie veľvyslanca je len prvým viditeľným krokom v novej stratégii nátlaku, ktorú Moskva voči svojmu formálnemu spojencovi nasadila.
Putin vytiahol ukrajinskú kartu a Arménsku naháňa strach
Vladimir Putin na samite v Kazachstane ukázal, že diplomacia ide bokom. Svoju rétoriku voči Arménsku pritvrdil takým spôsobom, že mráz prebehol po chrbte nejednému analytikovi. Ruský prezident priamo spomenul „ukrajinský scenár“. Pripomenul, že tragické udalosti na Ukrajine začali práve snahou Kyjeva vstúpiť do Európskej únie.
Podľa Putina nie je možné zosúladiť členstvo v západných štruktúrach a v ruskom hospodárskom bloku. Arménsku vládu varoval, že orientácia na Brusel je cestou do neznáma s nebezpečnými následkami. Tieto slová znejú v Jerevane mimoriadne hrozivo, najmä v kontexte prebiehajúcej ruskej agresie u našich východných susedov.
Kremeľ sa snaží Arménom vnútiť pocit, že ich snaha o suverenitu a diverzifikáciu partnerov je zradou spoločných záujmov. Putinove vyjadrenia naznačujú, že Moskva je pripravená použiť všetky dostupné prostriedky, aby zabránila ďalšiemu štátu vo svojom okolí uniknúť spod jej vplyvu.
Referendum pod dozorom Kremľa rozbíja sny o Bruseli
Moskva neostala len pri varovaniach. Vladimir Putin otvorene vyzval Arménsko, aby čo najskôr usporiadalo referendum o svojom ďalšom smerovaní. Národ by sa mal podľa neho rozhodnúť, kam chce patriť. Tento tlak na priame hlasovanie je vnímaný ako pokus o destabilizáciu vnútornej politiky v krajine.
Putin tvrdí, že Jerevan si musí vybrať jednu stranu. Argumentuje tým, že sedieť na dvoch stoličkách sa jednoducho nedá. Pre Kremeľ je neprijateľné, aby Arménsko využívalo výhody ruskej únie a zároveň prijímalo pomoc a štandardy z Bruselu.
Referendum v čase silného ruského tlaku môže byť pre Arménsko mimoriadne rizikové. Moskva má v krajine stále silné ekonomické a informačné páky. Snaha o vynútené hlasovanie tak pripomína osvedčené metódy, ktorými sa Rusko snaží kontrolovať politický vývoj u svojich susedov.
Jerevan hľadá ochranu inde a Moskva trestá neposlušnosť
Dôvody Arménska na hľadanie nových partnerov sú pritom viac než hmatateľné. Jerevan neskrýva hlbokú nespokojnosť so zlyhaním Ruska v momente, keď potrebovalo ochranu. Počas konfliktov s Azerbajdžanom sa ukázalo, že ruské bezpečnostné záruky existujú skôr na papieri než v realite.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa ocitol v nezávideniahodnej pozícii. Snaží sa o opatrné balansovanie, no priestor na manévrovanie sa mu drasticky zmenšuje. Májový samit Európskeho politického spoločenstva, ktorý Jerevan hostil, bol pre Brusel veľkým krokom vpred.
Prehlbovanie vzťahov s EÚ vnímajú Arméni ako spôsob, ako si zabezpečiť aspoň nejakú stabilitu v regióne, kde staré spojenectvá prestali fungovať. Rusko však toto hľadanie bezpečnosti vníma ako nepriateľský akt.
Pašinjan bojuje o všetko v tieni ruského zasahovania
Všetky oči sa teraz upierajú na budúcu nedeľu. Arménsko čakajú voľby, ktoré budú skutočným testom pre premiéra Pašinjana. Tieto voľby preveria nielen jeho osobnú popularitu, ale aj ochotu Arménov pokračovať v proeurópskom kurze napriek vyhrážkam z Kremľa.
Existujú opodstatnené obavy, že Moskva sa do volebného procesu pokúsi zasiahnuť. Putinova rétorika a stiahnutie veľvyslanca tesne pred hlasovaním nie sú náhodné. Ide o priamy signál arménskym voličom, že ich voľba bude mať konkrétne a pravdepodobne tvrdé následky.
