Bývalý generálny tajomník NATO George Robertson, ktorý stál na čele aliancie v rokoch 1999 až 2003, nedávno zverejnil spomienky na svoje stretnutia s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Jedna z týchto schôdzok z počiatku 21. storočia Robertsonovi utkvela v pamäti ako zvláštna a nečakaná. Putin sa vtedy podľa jeho slov zaujímal o možnosť vstupu Ruska do NATO – otázka, ktorá by dnes vyzerala takmer neuveriteľne, keď vezmeme do úvahy neskoršie udalosti a napätie medzi Moskvou a Západom, píše poľský web Fakt.pl.
„Spýtal sa: ‚Kedy pozvete Rusko do NATO?‘“ spomínal bývalý šéf NATO.
Robertson mu vysvetlil, že členstvo v NATO nie je niečo, čo sa môže krajine jednoducho ponúknuť.
„Povedal som mu, že nepozývame krajiny do NATO. Žiadajú o členstvo,“ vysvetlil.
Každá krajina musí splniť prísne kritériá a preukázať schopnosť prispieť k spoločnej obrane. Rusko však túto cestu nechcelo absolvovať, nechcelo čakať v rade rovnako ako ostatné štáty. Namiesto toho sa rozhodlo ísť vlastnou geopolitickou cestou. Toto rozhodnutie zásadne zmenilo dynamiku vzťahov medzi Moskvou a Západom a vytvorilo napätie, ktoré sa postupne stupňovalo až do súčasnosti.
Hoci teoreticky existovala možnosť spolupráce Ruska s NATO, Moskva sa postupne odklonila od západných bezpečnostných štruktúr. Tento krok otvoril dvere pre rastúce napätie a rivalitu s členskými štátmi aliancie, čo sa prejavilo v sérii regionálnych konfliktov, najmä na Ukrajine.
Rozhodnutie Ruska „ísť vlastnou cestou“ sa najvýraznejšie prejavilo v roku 2014, keď prišlo k anexii Krymu a podpore separatistických hnutí na východe Ukrajiny. Tento krok, porušujúci medzinárodné právo, vyvolal prudkú reakciu NATO aj Európskej únie a zvýšil obavy z možnej vojenskej konfrontácie v Európe. Ruská propaganda pritom často prezentovala alianciu ako hrozbu a zdôrazňovala, že členské štáty údajne plánujú nepriateľské kroky voči Rusku.
Medzitým NATO pokračovalo vo svojom rozširovaní na východ. Slovensko sa stalo členom aliancie 29. marca 2004 spolu s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Bulharskom a Rumunskom. Vstup do NATO znamenal pre tieto krajiny začlenenie do kolektívnej obrany, kde útok na jednu krajinu sa považuje za útok na všetkých členov aliancie. Pre Slovensko to znamenalo posilnenie bezpečnosti a stabilitu v regióne.
Dnes je jasné, že Putinovo rozhodnutie odmietnuť spoluprácu so Západom malo dlhodobé dôsledky. Anexia Krymu a vojenské operácie na Ukrajine zvýšili napätie v Európe a donútili NATO posilniť svoju obranu. Rusko tak vlastným rozhodnutím vytvorilo geopolitickú situáciu, ktorá ovplyvňuje bezpečnosť celého kontinentu a pokračuje v zásadnej transformácii vzťahov medzi Západom a Moskvou.
