Zelenskyj pred novinármi zdôraznil, že Kyjev potrebuje poznať „jasné dátumy – alebo aspoň ich približný odhad“ pre pokračovanie rokovaní.
Ruské vedenie v piatok naznačilo možnosť čiastočného prímeria v útokoch na ukrajinské energetické zariadenia, ak Kyjev zastaví útoky na ruskú ropnú a plynárenskú infraštruktúru a ukončí „vydieranie iných krajín vrátane členských štátov EÚ“ v energetickej oblasti.
S odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova o tom informovali agentúry AFP a DPA. Peskovova zmienka o vydieraní prichádza v reakcii na spor medzi Kyjevom, na jednej strane a Budapešťou a Bratislavou na strane druhej o ropovod Družba, cez ktorý dostáva Maďarsko a Slovensko ropu z Ruska.
Dočasná prestávka
Podľa Kyjeva bola časť ropovodu na západnej Ukrajine poškodená ruskými útokmi. Budapešť teraz obviňuje Kyjev, že bráni tranzitu ropy a preto aj zablokovala vyplácanie úveru EÚ v hodnote 90 miliárd eur určených pre Ukrajinu.
Rusko sa nedávno sťažovalo aj na útoky ukrajinských dronov na kompresorové stanice plynovodu do Turecka. Moskva uviedla, že takéto útoky na ruskú energetickú infraštruktúru vedú k ďalšiemu zvýšeniu cien ropy a plynu.
Peskov na brífingu potvrdil neúčasť Ruska na rokovaniach o urovnaní vojny na Ukrajine, ktoré by sa mali konať v sobotu v USA, avšak len za účasti emisárov Kyjeva a Washingtonu.
„Budú to bilaterálne kontakty medzi Ukrajincami a Američanmi,“ povedal Peskov novinárom. Podľa neho Moskva dúfa v obnovenie trojstranného rokovacieho formátu v blízkej budúcnosti a terajšiu prestávku v rokovaniach považuje za „dočasnú“.
Odklad rozhovorov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že ukrajinskí vyjednávači budú počas nadchádzajúcich stretnutí v USA naliehať na stanovenie pevného časového rámca pre ďalšie kolo rozhovorov s Ruskom.
Diplomatické úsilie zamerané na ukončenie konfliktu v Európe sa totiž v posledných týždňoch ocitlo na vedľajšej koľaji, keďže pozornosť svetových mocností pohltila prebiehajúca vojna medzi USA, Izraelom a Iránom, dodáva Al Jazeera.
Zelenskyj pred novinármi zdôraznil, že Kyjev potrebuje poznať „jasné dátumy – alebo aspoň ich približný odhad“ pre pokračovanie rokovaní. Priznal pritom, že globálna nestabilita priamo ovplyvňuje dynamiku mierového procesu na Ukrajine.
„Každý rozumie tomu, že situácia na Blízkom východe a tamojší vojnový konflikt priamo vplývajú na odkladanie termínov našich rozhovorov,“ uviedol ukrajinský prezident.
Problémom územná celistvosť
Posledné kolo trojstranných rokovaní sa konalo v Ženeve 17. – 18. februára. Po týchto rokovaniach sa 5. – 6. marca uskutočnila výmena vojnových zajatcov – Ukrajina a Rusko si vymenilo po 500 zajatých osôb.
Ukrajinská delegácia má už túto sobotu v Spojených štátoch absolvovať dôležité konzultácie o návrhoch na ukončenie vojny, ktorá trvá už viac ako štyri roky. Tieto pokusy o dohodu sprostredkúva Washington, no predchádzajúce kolá rokovaní v Ženeve a Abú Zabí nepriniesli žiaden zásadný prielom.
Hlavným bodom problému zostávajú územné otázky. Rusko naďalej vyvíja tlak na to, aby sa Ukrajina vzdala zostávajúcich 20 % Doneckej oblasti, ktoré sa ruským silám doteraz nepodarilo vojensky obsadiť. Kyjev túto požiadavku kategoricky odmieta.
Napätie vyvoláva rozhodnutie Trumpovej administratívy
Okrem územnej celistvosti Ukrajina trvá na robustných bezpečnostných zárukách zo strany svojich západných spojencov. Tie majú slúžiť ako poistka proti akejkoľvek ďalšej ruskej agresii v prípade, že by došlo k podpisu mierovej dohody.
„Dostali sme signály z americkej strany, ktoré naznačujú pripravenosť pokračovať v práci v rámci existujúcich formátov,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach s tým, že nastal čas urobiť vyjednávania skutočne vecnými.
Európski spojenci sa medzitým snažia ubezpečiť Kyjev, že ich pozornosť nepoľavila ani pod tlakom udalostí v Iráne. Britský premiér Keir Starmer po stretnutí so Zelenským v Londýne zdôraznil, že hoci konflikt na Blízkom východe dominuje titulkom, Európa nesmie stratiť zo zreteľa potrebu kontinuálnej podpory Ukrajiny.
Napätie však vyvoláva rozhodnutie administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Washington sa rozhodol pozastaviť platnosť niektorých sankcií na dodávky ruskej ropy v snahe kompenzovať prudko rastúce ceny energií spôsobené vojnou v Iráne.
