Dnes si Slovensko pripomína 22. výročie vstupu do Európskej únie. K historickému rozšíreniu došlo 1. mája 2004, keď sa Slovensko spolu s ďalšími deviatimi krajinami stalo súčasťou európskeho spoločenstva. Išlo o najväčšie rozšírenie EÚ v jej dovtedajšej histórii a symbolické završovanie zjednocovania kontinentu po páde železnej opony.
Okrem Slovenska do únie vstúpili aj Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Malta a Cyprus. Vstup Slovenska do Únie bol výsledkom rokov integračného procesu, politických reforiem a približovania sa k európskym štandardom. Definitívne mu predchádzalo referendum v roku 2003, v ktorom väčšina hlasujúcich podporila členstvo krajiny v európskom bloku.
Za viac než dve desaťročia členstva sa Slovensko výrazne zmenilo. Členstvo v EÚ otvorilo domácemu hospodárstvu prístup na jednotný trh, prinieslo investície zo zahraničia a zrýchlilo modernizáciu infraštruktúry. Významnú úlohu zohrali aj eurofondy, ktoré smerovali do ciest, škôl, nemocníc či regionálneho rozvoja.
Prínosom sa stalo aj voľné cestovanie, štúdium a práca v členských krajinách. Po vstupe do schengenského priestoru v roku 2007 a prijatí eura v roku 2009 sa Slovensko ešte pevnejšie zaradilo do jadra európskej integrácie.
Členstvo však prinieslo aj nové výzvy. Diskusie o suverenite, migračnej politike, energetike či spoločnej obrane ukazujú, že postavenie Slovenska v Únii zostáva živou politickou témou. Napriek sporom však prieskumy dlhodobo naznačujú, že väčšina Slovákov považuje členstvo v EÚ za pozitívne.
Blanár: Európa sme my
„Európska únia nie je niečo vzdialené – sme to my a priamo sa nás dotýka, preto k rozhodnutiam musíme pristupovať racionálne a spoločne. Práve spolupráca nám umožňuje prispievať k stabilite, mieru a prosperite celého kontinentu,“ vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD).
Podľa jeho slov prinieslo Slovensku členstvo v EÚ ekonomické príležitosti, no tiež možnosť rozhodovať o smerovaní Európy a podieľať sa na riešení globálnych výziev. „Súčasný geopolitický vývoj je mimoriadne silným apelom na to, aby sa Únia vrátila k svojim základom a posilnila svoju pozíciu v svetovom usporiadaní, ktoré sa zásadne mení. Je preto nevyhnutné, aby medzi priority zahraničnej politiky patrili otázky poklesu konkurencieschopnosti, energetickej bezpečnosti, ako aj nadväzovanie kontaktov s partnermi zo vzdialenejších, no dynamicky sa rozvíjajúcich regiónov,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.
Minister zdôraznil, že ambíciou Slovenska v EÚ je byť naďalej aktívnym a konštruktívnym partnerom, ktorý prispieva k silnejšej a odolnejšej Európe, a zároveň obhajovať národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. „Ako členský štát EÚ sme nestratili suverenitu a právo poukazovať na veci, ktoré sa nemusia vždy vyvíjať správnym smerom. A to je predsa základným pilierom demokracie, aby sme ako rovnocenní partneri za spoločným stolom viedli dialóg, vzájomne sa rešpektovali a počúvali,“ upozornil Blanár.
Podľa Danka stráca Únia silu
Mnohé očakávania od vstupu SR do Európskej únie (EÚ) sa naplnili. V súčasnosti však Únia stráca silu a konkurencieschopnosť. Upozornil na to podpredseda Národnej rady (NR) SR a líder koaličnej SNS Andrej Danko pri príležitosti piatkového výročia vstupu SR do EÚ. Obáva sa, že pokiaľ to tak pôjde ďalej, môže dôjsť k rozpadu EÚ.
„Nie je to zatratený projekt, ale ak nedôjde k reforme, tak bude vyvolávať tento projekt ďalej v národoch skrivodlivosť a nemôže dopadnúť dobre. EÚ dnes ázijské štáty a svetové veľmoci podceňujú. EÚ stráca silu, konkurencieschopnosť a pokiaľ to tak ďalej pôjde, ja som presvedčený, že to nemôže dopadnúť inak ako rozpadom EÚ. To nám môže byť len ľúto, lebo EÚ bola lídrom, euro bola silná mena aj vo vzťahu k doláru, a to všetko strácame,“ uviedol cez týždeň novinárom v parlamente.
EÚ nastavuje vláde zrkadlo, hovorí Ódor
Europoslanec za PS a bývalý úradnícky premiér Ľudovít Ódor pripomenul obdobie pred referendom o vstupe do Únie v roku 2003 a poukázal na to, že dnešný premiér Robert Fico sa podľa neho v tom čase dištancoval od mobilizačnej kampane podporujúcej členstvo. Namiesto toho viedol vlastnú kritickú komunikáciu, ktorou spochybňoval ekonomickú pripravenosť krajiny na vstup.
Podľa Ódora však výsledok referenda nasmeroval Slovensko správnym smerom a členstvo v Únii sa stalo jedným z hlavných motorov rastu životnej úrovne. Tvrdí, že napriek opakovaným vládam strany Smer priniesla integrácia krajine ekonomický pokrok, nové príležitosti a vyšší životný štandard. Zároveň kritizoval súčasnú vládu za to, že zodpovednosť za vlastné zlyhania prenáša na Brusel, hoci práve európske pravidlá podľa neho ukazujú, kde Slovensko zaostáva.
Bývalý premiér zároveň upozornil, že Slovensko riskuje stratu časti európskych financií, ak nebude efektívne čerpať eurofondy. Vyjadril presvedčenie, že väčšinovo proeurópske nastavenie slovenskej spoločnosti by sa malo odraziť aj v budúcej politickej reprezentácii.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
