Podobne sa k výročiu vyjadril aj Korčok, ktorý pripomenul vlastnú skúsenosť z obdobia integračných rokovaní. Zdôraznil, že rozhodovanie o vstupe do EÚ bolo podľa neho zásadným civilizačným momentom, keď sa Slovensko definitívne rozhodovalo, či bude súčasťou demokratickej Európy, alebo zostane na jej okraji.
Korčok poukázal na konkrétne výhody, ktoré členstvo prinieslo — od voľného pohybu cez bezpečnostné garancie až po nové pracovné a študijné možnosti. Pripomenul, že mnohé z týchto benefitov dnes verejnosť považuje za samozrejmosť, hoci boli výsledkom dlhoročného úsilia a politických kompromisov. Zároveň varoval, že Slovensko si podľa neho v poslednom období oslabuje pozíciu v európskom priestore vlastnými krokmi. Nejde podľa neho o tlak zvonka, ale o stratu dôveryhodnosti, ktorú krajina budovala roky.
Strategické partnerstvo
Slovenská republika sa podieľa na formovaní európskych politík prostredníctvom zastúpenia v kľúčových inštitúciách EÚ a aktívne prispieva k riešeniu spoločných výziev. Dôležitým míľnikom bolo aj historicky prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ v roku 2016. Nasledovné predsedníctvo čaká krajinu v prvej polovici roka 2030.
Prítomnosť SR na jednotnom trhu dlhodobo zvyšuje HDP krajiny o viac ako 15 percent a takmer 80 percent slovenského exportu smeruje do členských štátov Únie, informuje rezort. Slovensko od svojho pristúpenia získalo z európskeho rozpočtu viac ako 36 miliárd eur, pričom s prostriedkami z Plánu obnovy môže ísť o ďalšie 6,4 miliardy eur.
Kto bude ďalším?
Najhorúcejším kandidátom na vstup do EÚ je Čierna Hora. Veľvyslanci členských krajín Únie sa v Bruseli dohodli na zriadení osobitnej pracovnej skupiny, ktorá začne pripravovať text budúcej prístupovej zmluvy. Ide o technický, no významný krok, ktorý posúva integračný proces balkánskej krajiny do ďalšej fázy, píše agentúra SITA.
Nová ad hoc skupina má pripraviť právny a administratívny rámec vstupu krajiny do európskeho bloku. Hoci nejde ešte o finálne rozhodnutie o členstve, Brusel tým vysiela signál, že rozširovanie Únie zostáva aktuálnou prioritou. Predseda Európskej rady António Costa označil tento moment za významný medzník v rozširovacom procese. Podľa neho ide o prvý citeľný posun po viac než desiatich rokoch, ktorý môže opätovne oživiť ambície kandidátskych krajín.
Čierna Hora patrí dlhodobo medzi najďalej pokročilé štáty usilujúce sa o vstup do EÚ. Spolu s Albánskom je považovaná za jedného z hlavných favoritov na ďalšie rozšírenie Únie po tom, ako sa v roku 2013 členom stalo Chorvátsko. Podgorica doteraz uzavrela 14 z celkových 35 vyjednávacích kapitol, ktoré pokrývajú oblasti od daňovej politiky až po ochranu životného prostredia. Práve napredovanie v týchto rokovaniach je rozhodujúce pre finálne prijatie krajiny do európskeho spoločenstva.
