Slovensko stojí pred výzvou, ktorá ovplyvní životy budúcich generácií. Ministerstvo životného prostredia predložilo do pripomienkového konania Stratégiu adaptácie na zmenu klímy.
Tento dokument nehľadí len na najbližšie roky. Smeruje až k roku 2040 s víziou, ktorá presahuje do polovice tohto storočia. Informuje o tom aj agentúra TASR.
Cieľom je vybudovať odolnú krajinu do roku 2050. Štát chce zabezpečiť, aby slovenské komunity, firmy aj jednotlivci mali dostatok síl a možností prispôsobiť sa extrémom. Prírodné bohatstvo má zostať pod prísnou ochranou, zatiaľ čo inovatívna ekonomika dostane priestor na rast.
Zmena klímy so sebou prináša neistotu, no rezort tvrdí, že práve v takýchto podmienkach sa ukáže kvalita riadenia. Rozhodnutia sa už nebudú môcť odkladať. Adaptácia sa má stať prirodzenou súčasťou každej jednej štátnej politiky.
Štát prestáva len hasiť požiare
Doterajší prístup k riešeniu ekologických problémov bol často reaktívny. Štát zasahoval až vtedy, keď prišla povodeň alebo dlhotrvajúce sucho. Nová stratégia hlási odchod od tohto modelu. Dôraz sa presúva na proaktívne a inovatívne plánovanie.
Ministerstvo zdôrazňuje, že schopnosť rozhodovať v neistých podmienkach je základom zodpovedného riadenia rizík. „Ak chceme chrániť seba, životné prostredie aj hospodárstvo pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, musíme sa adaptovať,“ uviedol envirorezort. Tento proces má priniesť nielen ochranu, ale aj lepšiu kvalitu života pre všetkých obyvateľov.
V nasledujúcom období sa plánuje prísnejšie vymáhanie práva. Legislatíva v oblasti adaptácie už nemá byť len na papieri. Posilnia sa kontrolné mechanizmy na všetkých úrovniach riadenia, aby sa zabezpečilo, že prijaté opatrenia sa skutočne zrealizujú v praxi.
Verejnosť získava miesto pri stole
Transparentnosť a otvorenosť majú byť hlavnými piliermi novej stratégie. Ministerstvo chce, aby sa verejnosť cítila ako rovnocenný partner. Ľudia budú mať možnosť aktívne sa zapájať do navrhovania a realizácie riešení, ktoré sa ich priamo týkajú.
Informovanosť podporí nový systém zberu a spracovania údajov. Štát staví na princíp otvorených dát. Každý občan aj vedec má mať prístup k najnovším poznatkom výskumu. Práve zdieľanie informácií v reálnom čase má pomôcť pri lepšej príprave na nečakané výkyvy počasia.
Okrem odborných riešení sa rezort zameria na vzdelávanie. Zvyšovanie povedomia o klimatických rizikách má viesť k tomu, že obyvatelia budú sami iniciovať zmeny vo svojom okolí. Aktívna účasť verejnosti sa vníma ako nevyhnutnosť pre úspech celého projektu.
Hľadanie peňazí v súkromných vreckách
Adaptácia krajiny si vyžiada obrovské investície. Ministerstvo navrhuje stabilný a multizdrojový systém financovania. Prostriedky sa nebudú hľadať len v štátnej pokladnici alebo v európskych fondoch. Stratégia počíta s mobilizáciou súkromného kapitálu.
Podnikateľské subjekty budú motivované investovať do svojej vlastnej odolnosti. Odolná infraštruktúra a lepšia pripravenosť na suchá môžu firmám v dlhodobom horizonte ušetriť milióny eur na škodách. Efektívne riadenie týchto zdrojov má zabezpečiť koordináciu medzi národnou a miestnou úrovňov.
Štát sa chce vyhnúť takzvanej nevhodnej adaptácii. To sú opatrenia, ktoré by v snahe pomôcť jednej oblasti mohli nechtiac ublížiť inej. Každý krok bude musieť prejsť prísnym posúdením z hľadiska vedeckých poznatkov a spravodlivej transformácie.
Veda diktuje smer transformácie
Nová stratégia stojí na vedecky podloženom rozhodovaní. Príprava na rok 2050 vyžaduje zmenu prístupu k správe vecí verejných. Musí ísť o prepojený systém, kde zmena klímy nie je len témou jedného ministerstva, ale prestupuje všetkými rezortmi.
Hospodárstvo Slovenska sa má stimulovať cez ekologické inovácie. Štát verí, že proaktívny prístup k životnému prostrediu zlepší nielen zdravie obyvateľstva, ale vytvorí aj nové pracovné miesta v perspektívnych odvetviach.
