Ak spávate málo, cez deň si často zdriemnete alebo trpíte nespavosťou, nový vedecký výskum prináša varovanie. Vedci naznačujú, že niektoré bežné spánkové návyky môžu súvisieť s fyzickými zmenami v mozgu, ktoré sa spájajú so starnutím a kognitívnym úpadkom. Zároveň však zdôrazňujú, že ide o prepojenie, nie priamu príčinu.
Odborníci dlhodobo upozorňujú, že nekvalitný spánok neovplyvňuje len únavu či koncentráciu, ale môže súvisieť aj s horšou pamäťou a vyšším rizikom neurodegeneratívnych ochorení.
Spánok ako dôležitý faktor zdravia mozgu
Nová štúdia z University of Arizona, publikovaná v časopise Alzheimer’s & Dementia, však pridáva ďalší rozmer – možné prepojenie medzi spánkovými návykmi a známkami starnutia mozgu.
Do výskumu sa zapojilo viac ako 23-tisíc ľudí v strednom a vyššom veku. Vedci sledovali päť spánkových faktorov – dĺžku spánku, nespavosť, denné zdriemnutia, nechcené zaspávanie počas dňa a chrápanie.
Účastníci najskôr vypĺňali dotazníky o spánku a o niekoľko rokov neskôr podstúpili vyšetrenie mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Výsledky porovnávali s údajmi o ich životnom štýle, píše portál Knowridge.
Zmeny v mozgu sa spájali najmä s tromi návykmi
Na začiatku sa zdalo, že všetkých päť sledovaných faktorov súvisí s väčším poškodením bielej hmoty v mozgu.
Po zohľadnení ďalších faktorov, ako sú fajčenie, pohyb či vysoký krvný tlak, však zostali významné len tri:
- spánok mimo odporúčaných 7–9 hodín
- časté denné zdriemnutia
- nespavosť
Najväčšiu pozornosť vedcov pritiahla dĺžka spánku. Ľudia, ktorí spali menej ako sedem hodín denne, mali podľa výsledkov viac lézií bielej hmoty než tí, ktorí dodržiavali odporúčaný rozsah.
Naopak, pri dlhom spánku sa nepreukázal jednoznačný negatívny efekt, hoci výskumníci upozorňujú, že na presné závery je potrebný ďalší výskum.
Zdriemnutia počas dňa nie sú jednoznačne prospešné
Krátke zdriemnutie sa často považuje za zdravý návyk, ktorý zlepšuje výkon a náladu. V tejto štúdii sa však častejšie denné spánky spájali s väčšími známkami starnutia mozgu.
Vedci zároveň pripomínajú, že dotazníky nezohľadňovali dĺžku ani presný čas zdriemnutí, takže ich vplyv môže byť rôzny.
Tretím sledovaným javom bola nespavosť. Problémy so zaspávaním či časté budenie môžu znižovať kvalitu regenerácie mozgu počas noci.
Podľa autorov štúdie ide o dôležitý signál, ktorý by nemal byť prehliadaný.
Vedci zdôrazňujú, že výskum nepreukazuje, že spánkové návyky priamo spôsobujú poškodenie mozgu. Ukazuje však možné prepojenia, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Spánok sa dá ovplyvniť
Dobrou správou je, že spánok patrí medzi faktory životného štýlu, ktoré možno zlepšiť. Odborníci odporúčajú pravidelný režim, obmedzenie obrazoviek pred spaním, dostatok pohybu a v prípade dlhodobých problémov aj konzultáciu s odborníkom.
