Spor o kajúcnikov. Pomáhajú chytiť mafiu alebo sa zneužívajú?

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka, zľava podpredseda parlamentu SR Tibor Gašpar (Smer-SD) a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). Foto: TASR/Jaroslav Novák, Martin Baumann
Reklama

Generálna prokuratúra má 17 pripomienok k novele Trestného poriadku. Návrh, ktorý pripravilo Ministerstvo spravodlivosti SR, je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Novela Trestného poriadku by okrem iného mala zaviesť ustanovenie, podľa ktorého by na usvedčenie obžalovaného nemala postačovať len výpoveď spolupracujúceho svedka, aby takáto výpoveď by mala byť podporená ďalšími dôkazmi, ktoré ju potvrdzujú a vylučujú akékoľvek pochybnosti o jej hodnovernosti.

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky posúdila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v súvislosti s procesným inštitútom spolupracujúcej osoby (tzv. kajúcnika) a v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatnila 17 pripomienok, z toho 15 zásadných,“ napísal na sociálnej sieti generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Svoje pripomienky má k návrhu aj akademická obec a stavovské organizácie. Kajúcnici sú niekoľko mesiacov aj predmetom koalično-opozičného politického súboja. Politici sa zhodujú na tom, že inštitút spolupracujúceho obvineného v našom Trestnom poriadku potrebujeme. Ich názory sa však rozchádzajú v tom, aké by malo byť jeho postavenie či podmienky a benefity za spoluprácu.

“Vďaka špecializovaným útvarom, ktoré som na toto zriadil, vďaka trestno-procesným novelám alebo rekodifikácii trestného práva, Trestného poriadku, kde bolo umožnené používať tých kajúcnikov, sa podarilo tieto základné zločinecké organizácie z tých 90-tych rokov viac menej rozložiť, odsúdiť aj hlavných protagonistov zakladateľov týchto skupín,” priblížil pre Kanal1 bývalý prezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak.

Bývalý policajný prezident, ktorý je dnes poslancom Národnej rady SR, varuje, že v súčasnosti čelíme oveľa nebezpečnejšej forme kriminality a vysokosofistikovaným zločineckým štruktúram, ktoré útočia priamo na štátny rozpočet.

“Snažia sa ovplyvňovať dokonca politiku, snažia sa ovplyvňovať výsledky volieb, podporujú rôzne politické strany, počas ktorých sa im darí vo svojom nelegálnom alebo legálne nelegálnom podnikaní v tej čiernej ekonomike,” opísal pre Kanal1 hroziace riziká J. Spišiak (PS).

Kajúcnici odhaľujú šéfov skupín

Podľa viacerých opozičných politikov sú kajúcnici pri odhaľovaní a usvedčovaní takýchto zločineckých štruktúr nenahraditeľní. Za zmenou trestných kódexov či snahe znovu zadefinovať postavenie spolupracujúcich obvinených vidia čisto osobné dôvody – pomôcť obvineným alebo obžalovaným vrcholným predstaviteľom Smeru-SD.

“Všetko, čo tam je novelizované, čo je pripravované aj v najnovšej novele predloženej na medzirezortné pripomienkové konanie, v podstate je v prospech obhajoby, v prospech páchateľov alebo podozrivých osôb. To je fakt. Celé tieto novely novelizovaných noviel bol jeden obrovský chaos a snaha minimalizovať trestné postihy pre pár konkrétnych osôb, ktoré boli predtým obvinené, momentálne sú niektorí obžalovaní,” tvrdí poslanec J. Spišiak (PS).

“V zásade táto kauza alebo to moje obvinenie a obžaloba sa skôr zneužíva zo strany opozície a možno niektorých médií… môžem rozprávať stokrát, že žiadna novela doteraz, ktorá bola počas tejto vlády, trestnoprávnych predpisov alebo zákonov mne osobne zatiaľ žiaden prospech nepriniesla,” reagoval pre Kanal1 podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD).

Jaroslav Spišiak stále považuje ustanovenie o spolupracujúcich obvinených za najkľúčovejšiu časť Trestného poriadku.

“Jedine dokáže identifikovať, umožní vôbec odhaliť, obviniť a nakoniec aj odsúdiť organizátorov tej zločineckej štruktúry, či už tých pouličných gangov, alebo tých sofistikovaných,” tvrdí Spišiak a dodáva, že organizované zločinecké skupiny majú často krytie v najvyšších štátnych štruktúrach a fungovanie takejto organizície môže rozkryť len človek, ktorý sa v nej pohybuje.

“Základná myšlienka je v tom, že toto má zabezpečiť výhodu alebo prospech spoločnosti, celému štátu vo verejnom záujme, aby sa dokázali identifikovať tí organizátori, tí hlavní vodcovia, ktorí najviac ťažia z tej organizovanej kriminality,” doplnil Spišiak.

Strana Smer-SD pri predkladaní zmien v Trestnom poriadku argumentuje tým, že bývalá NAKA v minulom volebnom období zneužívala kajúcnikov pri obviňovaní vysokých predstaviteľov vtedajšej opozície. Preto považuje nové zadefinovanie inštitútu kajúcnika kľúčové pre objektívny a spravodlivý trestný proces.

“Moje posledné obvinenie a obžaloba je postavená práve na tvrdení kajúcnika. To je dôležité, aby to ľudia si uvedomili. Tu nie je žiaden listinný dôkaz,” argumentoval T. Gašpar.

“Štát má chrániť občanov pred zločinom, obzvlášť organizovaným, čiže v prvom rade by trestnoprávna politika mala smerovať k tomu, aby zefektívnila a umožnila polícii a prokuratúre stíhať, objasňovať a žalovať zločincov a očistiť spoločnosť od zločincov,” doplnil poslanec J. Spišiak (PS).

Trestný proces by mal byť podľa neho vyvážený a nemal by sa preklápať ani na stranu štátu, ani na stranu polície a prokuratúry. Predstavitelia akademickej obce volajú po tom, aby reformou prešlo celé trestné konanie. Čiastkové zmeny v trestnej legislatíve považujú za nekoncepčné, ktoré vytvárajú chaos.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Z domova