Zrušenie voľna počas štátnych sviatkov poriadne zamiešalo kartami. Zamestnanci síce majú pracovať, no s príplatkami – a to robí vrásky zamestnávateľom. Odborník vysvetľuje, že nútená dovolenka nie je jediná cesta a ponúka praktické riešenia.
V rámci konsolidačných opatrení prestali byť 8. máj a 15. september dňami pracovného pokoja, hoci naďalej zostávajú sviatkami. V praxi to znamená, že zamestnanci by mali ísť do práce, no zároveň majú nárok na sviatočné príplatky.
Práve tie robia zamestnávateľom starosti, keďže zvyšujú mzdové náklady. Niektoré firmy už naznačili, že situáciu budú riešiť nariadením dovoleniek. Existujú však aj efektívnejšie spôsoby.
Kľúčom je organizácia práce
Expert na sociálnu politiku Jozef Mihál na sociálnej sieti upozornil, že správne nastavenie pracovného času môže firmám ušetriť peniaze.
Na konkrétnych príkladoch ukázal, ako rôzne rozvrhy ovplyvňujú náklady:
„U zamestnávateľa Z1 majú zamestnanci pracovný čas rozvrhnutý na 5 dní v týždni (Po-Pia), 8 hodín na zmenu. Ide o typický príklad rovnomerne rozvrhnutého pracovného času. Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 8 hodín majú nárok na mzdu a na príplatok za sviatok. Ak pracovať nebudú a budú mať prekážky na strane zamestnávateľa, za 8 hodín na prekážke dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku,“ vysvetlil.
Rozdiely vznikajú aj pri inom rozložení pracovných hodín: „U zamestnávateľa Z2 majú zamestnanci pracovný čas rozvrhnutý tak, že v pondelok má zmena 7 hodín, v utorok, stredu a štvrtok 9 hodín, v piatok 6 hodín. Spolu je to 40 hodín za týždeň. Ide o rovnomerne rozvrhnutý pracovný čas,“ uviedol odborník.
V takom prípade: „Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 6 hodín majú nárok na mzdu a na príplatok za sviatok. Ak pracovať nebudú… dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku.“
Podobne funguje aj tretí model.
„Ak budú zamestnanci v piatok 8. mája 2026 pracovať, za 4 hodiny majú nárok na mzdu a na príplatok za sviatok. Ak pracovať nebudú… dostanú náhradu mzdy 100 % priemerného zárobku,“ doplnil Mihál.
Niekde zamestnanci nedostanú nič navyše
Existujú však aj prípady, keď firmy nemusia riešiť ani mzdu, ani náhrady. Ide o nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas – napríklad pri štvordňovom pracovnom týždni.
Ak zamestnanci nemajú na piatok naplánovanú zmenu, jednoducho nepracujú a nevzniká im nárok ani na mzdu, ani na náhradu.
Kto rozhoduje o pracovnom čase?
Pravidlá sú podľa odborníka jasné: „O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (čo znamená, že súhlas zamestnancov sa nevyžaduje). Ak zástupcov niet, rozhoduje zamestnávateľ bez prerokovania.“
Pri nerovnomernom rozvrhu je však situácia odlišná – tam je potrebná dohoda.
Do hry vstupujú aj mimoriadne pravidlá: „Pretože platí mimoriadna situácia (Ukrajina), podľa § 250b ods. 3 ZP počas MS je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť rozvrhnutie pracovného času najmenej dva dni vopred…“
Z toho vyplýva aj konkrétny termín. „To znamená, že rozvrhnutie pracovného času na týždeň od pondelka 4. mája 2026 do nedele 10. mája 2026 stačí zamestnancom oznámiť vo štvrtok 30. apríla 2026,“ uzavrel Mihál.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že jediným riešením je nútená dovolenka, prax ukazuje opak. Správne nastavený pracovný čas môže firmám výrazne znížiť náklady a zároveň dodržať zákonné pravidlá.
Kto má nárok na príplatok – a kto nie?
Ako sme už informovali, nie každý pracujúci si počas sviatku polepší. Nárok na príplatok majú tí zamestnanci, ktorí pracujú v pevne stanovenom režime, nemajú sviatočnú prácu zahrnutú v mzde a zároveň si nevezmú náhradné voľno.
Naopak, existujú skupiny, ktoré si na extra peniaze nesiahnu – napríklad vedúci pracovníci so sviatkami započítanými v plate, ľudia pracujúci z domu s flexibilným rozvrhom alebo tí, ktorí sa dohodnú na náhradnom voľne.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
