Noc bola teplá najmä na juhozápade krajiny, predovšetkým v oblasti hlavného mesta. V iných lokalitách boli v noci oproti dňu pomerne veľké rozdiely v teplote.
Bratislava zaznamenala najvyššiu minimálnu dennú teplotu. Na stanici na Kolibe teplota počas noci na sobotu neklesla pod 26,3 stupňa Celzia. Doteraz platný rekord zo 4. augusta 2017 mal hodnotu 24,8 stupňa Celzia.
Informoval o tom Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na sociálnej sieti.
Horúčavy budú pokračovať
Noc bola teplá najmä na juhozápade krajiny, predovšetkým v oblasti hlavného mesta. V iných lokalitách boli v noci oproti dňu pomerne veľké rozdiely v teplote.
„Na viacerých miestach, predovšetkým v severnej polovici územia, bola teplota vzduchu ešte vcelku znesiteľná a klesla na hodnoty od 17 do 11 stupňov Celzia,“ ozrejmili meteorológovia.
Upozornili, že horúčavy budú pokračovať. „Dnes teplota v najteplejších lokalitách vystúpi aspoň na 39 stupňov Celzia a zajtra bude ešte o málo teplejšie,“ podotkli.
Na takmer celom Slovensku platia v sobotu výstrahy pred horúčavami. Teploty môžu dosiahnuť viac ako 33 stupňov, na západe a juhu krajiny miestami vyše 38 stupňov Celzia. SHMÚ preto od 12.00 do 19.00 h vydal výstrahy prvého, druhého a tretieho stupňa.
Platia výstrahy
Výstraha tretieho stupňa je vydaná pre celý Bratislavský kraj, väčšinu Trnavského, Nitrianskeho kraja a okresy Krupina a Veľký Krtíš. Meteorológovia tu očakávajú dosiahnutie maximálnej teploty vzduchu nad 38 stupňov Celzia.
Výstraha druhého stupňa platí pre celý Trenčiansky kraj, väčšinu okresov Košického a Banskobystrického kraja. Taktiež okresy Topoľčany, Zlaté Moravce, Piešťany, Snina, Humenné, Vranov nad Topľou, Žilina a Bytča. Teplota vzduchu tu môže dosiahnuť viac ako 35 stupňov Celzia.
Prvostupňová výstraha sa týka väčšiny Žilinského a Prešovského kraja aj okresov Brezno, Gelnica a Spišská Nová Ves. Teplota vzduchu tu môže dosiahnuť viac ako 33 stupňov Celzia.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.
„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.
Dodržiavanie pitného režimu
Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba obmedziť i fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.
Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.
Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia silnú slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.
