S pribúdajúcim vekom človek prirodzene stráca svalovú hmotu aj silu. Ak je však tento proces výrazný a začne ovplyvňovať každodenné fungovanie, odborníci hovoria o sarkopénii. Ide o ochorenie, ktoré môže viesť k problémom s pohybom, častejším pádom, strate samostatnosti či vyššiemu riziku hospitalizácie. Lekári zároveň upozorňujú, že nejde len o „bežnú súčasť starnutia“, ale o zdravotný problém, ktorý možno včas odhaliť a do veľkej miery aj spomaliť.
Pojem sarkopénia označuje progresívnu stratu svalovej hmoty, svalovej sily a fyzickej výkonnosti. Podľa odborníkov z European Working Group on Sarcopenia in Older People je dnes sarkopénia považovaná za samostatné svalové ochorenie, ktoré sa najčastejšie spája so starnutím, no môže sa objaviť aj u mladších ľudí – napríklad pri dlhodobej neaktivite, chronických ochoreniach alebo podvýžive.
Prvé zmeny sa môžu začať už po tridsiatke. Výraznejší pokles svalovej sily však väčšinou prichádza po 60. roku života. Výskumy naznačujú, že sarkopéniou môže trpieť približne desatina populácie nad 60 rokov, pričom riziko s pribúdajúcim vekom ďalej rastie.
Medzi najčastejšie príznaky patria slabosť, pomalšia chôdza, problémy pri vstávaní zo stoličky, zhoršená rovnováha či častejšie pády. Ľudia so sarkopéniou môžu mať problém nosiť ťažšie predmety, vyjsť po schodoch alebo vykonávať bežné denné činnosti. V pokročilejších štádiách môže ochorenie viesť až k strate samostatnosti.
Čo je spúšťačom
Odborníci upozorňujú, že príčin vzniku je viacero. Okrem samotného starnutia zohráva významnú úlohu nedostatok pohybu, nízky príjem bielkovín, hormonálne zmeny, chronické zápaly či ochorenia pohybového aparátu. Negatívne vplýva aj dlhodobá hospitalizácia alebo sedavý spôsob života.
Diagnostika sa dnes neopiera len o množstvo svalovej hmoty, ale najmä o svalovú silu. Európske odporúčania EWGSOP2 považujú za kľúčový ukazovateľ napríklad silu stisku ruky alebo schopnosť postaviť sa zo stoličky. Lekári následne hodnotia aj fyzickú výkonnosť pacienta – napríklad rýchlosť chôdze či stabilitu pri pohybe.
Dobrou správou podľa odborníkov je, že sarkopénia patrí medzi ochorenia, ktorých priebeh možno významne ovplyvniť životným štýlom. Za najúčinnejšiu prevenciu aj liečbu sa považuje silový tréning a pravidelný pohyb. Výskumy ukazujú, že práve odporové cvičenia – napríklad cvičenie s vlastnou váhou, gumami alebo činkami – pomáhajú budovať svalovú silu aj vo vyššom veku.
Čo si dávame na tanier
Dôležitú úlohu zohráva aj výživa. Starší ľudia by mali prijímať dostatok kvalitných bielkovín, keďže organizmus s pribúdajúcim vekom reaguje na ich spracovanie menej efektívne. Niektorí odborníci odporúčajú približne 1 až 1,2 gramu proteínov na kilogram telesnej hmotnosti denne, pri už rozvinutej sarkopénii aj viac. Význam môže mať aj dostatočný príjem vitamínu D.
Napriek rastúcemu počtu pacientov zatiaľ neexistuje liek, ktorý by sarkopéniu úplne odstránil. Lekári preto zdôrazňujú význam prevencie a včasného odhalenia problému. Podľa Cleveland Clinic môže správne nastavený pohybový režim a vhodná strava nielen spomaliť úbytok svalov, ale v niektorých prípadoch dokonca zlepšiť svalovú silu a kvalitu života pacientov.
S rastúcim počtom seniorov zároveň odborníci očakávajú, že sarkopénia bude v najbližších rokoch čoraz väčším zdravotným aj spoločenským problémom. Výskumníci z Health Research už skôr upozornili, že ochorenie významne zvyšuje riziko pádov, zlomenín a odkázanosti na pomoc druhých.
