Slováci stále podceňujú silu svojich hesiel a volia si primitívne kombinácie, ktoré hackeri vedia prelomiť za menej než sekundu.
Podľa čerstvej analýzy CRIF Cyber Observatory 2025 narastá nielen kvantita hackerských útokov, ale najmä ich nebezpečnosť. Kým globálne úniky údajov stúpli medziročne o takmer šesť percent, sofistikovanosť podvodov riadených umelou inteligenciou spôsobuje expertom vrásky na čele.
Primitívne heslá prelomia hneď
Napriek neustálym varovaniam zostáva úroveň zabezpečenia účtov na Slovensku žalostná. Mnoho používateľov naďalej využíva primitívne heslá, ktoré špecializovaný softvér prelomí v zlomku sekundy.
Situácia na takzvanom dark webe – anonymnej časti internetu, kde sa s kradnutými dátami obchoduje – je alarmujúca. V roku 2025 bolo zaznamenaných viac ako 2,2 milióna prípadov úniku informácií. Analytici zo spoločnosti CRIF upozorňujú, že predávané databázy sú v porovnaní s minulosťou oveľa komplexnejšie.
Obsahujú bohatšie kombinácie údajov, čo zvyšuje ich „závažnosť“ o 22 %. Pre hackerov to v praxi znamená jednoduchšiu cestu k automatizácii podvodov a presnejšiemu cieleniu na obete.
V rebríčku najčastejšie odcudzených slovenských hesiel za uplynulý rok dominujú:
- krstné mená v zdrobneninách ako „adamko“, „tomasko“ či „patrik“,
- ale aj populárny výraz „milacik“,
- alebo číselný rad „123456789“.
Zaujímavý je pohľad k našim susedom – kým v Česku vedie „eliska“ a „maminka“, v roku 2025 k nim pribudol aj „pepicek“.
Najväčší skokan o 120 priečok
V globálnom porovnaní krádeží e-mailových účtov spojených s heslami sa Slovensko drží v lepšej polovici rebríčka na 36. mieste, čo predstavuje mierne zlepšenie oproti minulému roku. Česi sú na tom podstatne horšie, keďže sa umiestnili na nelichotivom 14. mieste.
Rebríček najviac zasiahnutých krajín vedú USA, nasledované Ruskom. Šokujúci posun však zaznamenal Irán, ktorý v štatistikách útokov poskočil zo 124. miesta (v roku 2024) až na bronzovú priečku.
„Nárast hacknutých iránskych účtov možno pripísať zvýšenému geopolitickému napätiu na Blízkom východe, ktoré následne v roku 2026 vyústilo do ozbrojeného konfliktu medzi USA a Iránom,“ uvádza analýza s tým, že terčom boli najmä vládne inštitúcie.
Rizikové kombinácie pri finančných údajoch
Rok 2025 sa do dejín kyberzločinu zapíše aj masívnym nástupom umelej inteligencie. Podvody sa stali nebezpečnejšími vďaka zdokonaleným deepfake videám a koordinovaným útokom, ktoré využívajú viacero komunikačných kanálov naraz (tzv. omni-phishing).
Ak ide o finančné údaje, najväčším rizikom sú dnes kombinácie čísla kreditnej karty s celým menom, e-mailom a heslom. Zlodeji na dark webe bežne predávajú kompletné sety vrátane CVV kódov a dátumov exspirácie.
Európa sa stala kontinentom s najvyššou mierou obchodovania s ukradnutými kartami – tvorí až 78,3 % globálneho objemu, čo je tretinový nárast oproti roku 2024.
Cieľom útoku sa môže stať ktokoľvek
Slovensko sa však v tomto smere vymyká trendu a v rebríčku zneužívania kariet si polepšilo o štyri miesta (kleslo na 93. priečku). Najkritickejšia situácia v rámci EÚ je v Nemecku, Francúzsku a Španielsku.
Odborníci prízvukujú, že cieľom útoku sa dnes môže stať ktokoľvek. Základom ochrany je okrem silných a unikátnych hesiel aj využívanie monitorovacích služieb. Na slovenskom trhu je k dispozícii napríklad nástroj NetAgent, ktorý nepretržite sleduje verejný aj skrytý web (dark web) a finančné registre.
Ak zistí, že sa vaše citlivé údaje niekde objavili, okamžite vás na riziko upozorní. V ére, kedy o úspechu podvodu rozhodujú sekundy, môže byť práve včasná informácia rozhodujúca pre záchranu vašich úspor a identity.
