Vdova po Dušanovi Grúňovi odhalila, ako dnes žije: Nízky dôchodok vyrovnávajú len príjmy z prenájmu!

Dušan Grúň a Majka Grúňová
Na snímke je Dušan Grúň a Majka Grúňová. Zdroj: FACEBOOK /Dušan Grúň , FACEBOOK /Dušan Grúň, TASR/Alojz Prakeš, koláž: istream
Reklama

Slovenské dôchodky dokážu mnohých ľudí nepríjemne zaskočiť, o čom sa na vlastnej koži presvedčila aj vdova po legendárnom spevákovi Dušanovi Grúňovi († 81). Po smrti manžela sa musí spoliehať na celkový dôchodok vo výške približne 440 eur. Pred finančnými problémami ju chránia iba prezieravé investície jej zosnulého manžela do nehnuteľností, prezradila pre denník Nový Čas.

Po odchode manžela zostala Maja Grúňová odkázaná na nízky dôchodok, ktorý by jej na dôstojné živobytie nestačil. Výraznou oporou sú preto príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré Dušan Grúň počas života postupne nadobudol. Vdova priznáva, že bez tohto dodatočného zdroja financií by bola jej situácia veľmi komplikovaná.

Vlastná penzia len 220 eur

Mária Grúňová vysvetlila, že jej vlastná penzia dosahuje len 220 eur, keďže v bežnom zamestnaní pracovala približne 15 rokov. Neskôr sa rozhodla odísť z práce, aby mohla sprevádzať manžela na jeho vystúpeniach a starať sa o domácnosť.

„Duško mi vtedy povedal, aby som dala výpoveď a chodila s ním. Bol v tomto vzácny človek a ja mu za to dodnes nesmierne ďakujem. Starala som sa o neho, oprala, ožehlila a navarila,“ spomína vdova s tým, že pre toto rozhodnutie má dnes dôchodok len 220 eur.

Samotný Dušan Grúň poberal podľa jej slov starobný dôchodok vo výške približne 600 až 620 eur. Po priznaní vdovského dôchodku však zostala nepríjemne prekvapená, keďže spolu s vlastnou penziou dostáva mesačne približne 440 eur. „Som z toho prekvapená, lebo Dušan robil celý život a oni z tých jeho 600 eur ešte zobrali a dali mi to, čo mám teraz,“ hovorí otvorene o realite slovenského sociálneho systému.

Predaj nehnuteľností, ktoré s manželom počas rokov získali, odmieta. Práve ich prenájom jej totiž prináša pravidelný príjem, ktorý pomáha pokrývať výdavky a dopĺňa nízky dôchodok. Za túto finančnú rezervu je podľa vlastných slov vďačná predovšetkým zosnulému manželovi.

„Bol veľmi skromný a nepotrpel si na značkové autá a podobne, ale investoval do nehnuteľností. To mi teraz strašne pomáha,“ vysvetľuje. Zároveň dodáva, že prenájom prináša aj nečakané výdavky, na ktoré musí mať pripravené peniaze – napríklad keď sa podnájomníkom pokazí chladnička a je nutné kúpiť novú. Pokiaľ ju k tomu nedotlačí extrémna núdza, nehnuteľností sa vzdať neplánuje.

Na archívnej snímke zo 14. júna 1968 spieva Grúň pieseň „Čakaj“ počas III. Medzinárodného festivalu populárnych piesní „Bratislavská lýra 1968“. Zdroj: TASR/Alojz Prakeš

Kariéra legendárneho speváka

Dušan Grúň sa narodil 26. mája 1942 v Žiline. Po maturite v Košiciach pokračoval v štúdiu na Vysokej škole hutníckej v Ostrave, kde sa začala aj jeho hudobná kariéra. Najprv hrával na trúbke a trombóne v amatérskej skupine, no napokon sa ujal aj spevu.

V roku 1963 sa stal členom profesionálneho orchestra Iva Pavlíka, s ktorým nahral svoje prvé rozhlasové a gramofónové nahrávky. O dva roky neskôr prestúpil do orchestra Juraja Velčovského, kde zaznamenal prvé úspechy so skladbami Hrmí či Starý rodný dom.

Najväčšiu popularitu si získal od konca 60. rokov, keď vznikli jeho najznámejšie piesne ako Butterfly, Plavovláska, Kde si bola, keď tu hrmelo, Malvína či Synček neplač. V roku 1973 vydal svoj prvý album a počas nasledujúcich desaťročí patril medzi stálice televíznych hudobných a zábavných programov. Jeho diskografiu neskôr obohatila aj výberovka 20 NAJ a album Lebo ťa mám rád, na ktorom vzdal hold Frankovi Sinatrovi interpretáciami jeho najznámejších piesní.

Personál prosila o možnosť návštevy

Priznáva, že ak by sa im narodil syn alebo dcéra, určite by jej prišli pomôcť či zaobstarali nákup. „Ja som na všetko komplet sama a preto mám anjela strážneho. Nikto mi nezavolá. Všetci zabudli. Prisahám. Ani rodina, ani Dušanova, ani moja. Je tu dnes moja sestra? Nie je! Vedela o tom. Povedala, že príde. Nechcem krivdiť, možno, že sa niečo stalo. Naozaj ťažko sa mi o tom hovorí, lebo mám tých ľudí rada. Ale že si nespomenú na človeka, ktorý zostal úplne takto odpísaný sám v jednom veľkom dome, ktorý mi je ako hrobka alebo basa. Je to pre mňa ťažké. Nebyť mojej kamarátky, tak som úplne mimo,“ dodáva. Píše web Plus jeden deň.

Najviac ju bolí, že v posledných chvíľach tesne pred smrťou sa vlastne s manželom nedokázala rozlúčiť. „Videla som ho už len v umelom spánku. Čo bola veľká škoda. My sme sa vlastne po takom dlhom živote a láske ani nerozlúčili. A to ma bolí. Lekári ho hneď brali a nedovolili mi ísť k sanitke, že mám zavolať poobede. Volala som trikrát. O piatej, o šiestej, o siedmej. Povedali mi, že nemôžem prísť. A tretíkrát mi povedali, že jeho stav je veľmi kritický,“ rozpamätá sa na osudné momenty.

Personál prosila, či môže za manželom prísť na pár minút, tí ju však odbili, aby prišla na ďalší deň. „Prišla som, a už bol v umelom spánku. Takže my sme sa ani nerozlúčili. Nevedela som, že to je také vážne. Denne bral 32 tabletiek + 5 ďalších. Mal Parkinsona a plno iných diagnóz. Ani sa nečudujem, že to telu dalo zabrať,“ dodáva vdova so slzami v očiach.

Reklama
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Kanal 1
Najčítanejšie v kategórii Kultúra a showbiznis