V Spojených štátoch sa v posledných rokoch výrazne mení vnútorná migrácia obyvateľstva. Čoraz viac ľudí sa sťahuje zo štátov, ktoré tradične volia demokratov, do štátov ovládaných republikánmi. Tento trend má najmä ekonomické príčiny, no postupne začína ovplyvňovať aj politiku, trh práce či realitný trh.
Jedným z hlavných dôvodov sťahovania sú rastúce životné náklady v niektorých veľkých a ekonomicky silných štátoch, ako sú Kalifornia, New York či Illinois. V týchto štátoch sú vysoké ceny nehnuteľností, nájmov aj daní, čo spôsobuje, že stredná trieda si tam život môže dovoliť čoraz ťažšie. Mnohé rodiny preto hľadajú lacnejšie bývanie a nižšie dane v iných častiach krajiny, najmä na juhu a juhovýchode USA, uvádza The Wall Street Journal.
Do popredia sa tak dostávajú štáty ako Texas, Florida, Tennessee, Severná Karolína či Arizona. Výhodou týchto štátov je najmä to, že niektoré z nich nemajú štátnu daň z príjmu alebo je výrazne nižšia než v tzv. modrých štátoch. Pre ľudí s vyššími príjmami, podnikateľov či pracujúcich na diaľku to môže znamenať úsporu tisícov dolárov ročne. Práve daňová politika je jedným z nástrojov, ktorým sa republikánske štáty snažia prilákať nových obyvateľov aj firmy.
Dôležitým faktorom je aj bývanie. V niektorých veľkých mestách na západnom a východnom pobreží sú ceny domov a bytov také vysoké, že pre mnohých ľudí je výhodnejšie presťahovať sa stovky či tisíce kilometrov ďaleko a kúpiť si väčší dom za nižšiu cenu. Rozšírenie práce na diaľku po pandémii tento trend ešte posilnilo, pretože mnohí ľudia už nie sú viazaní na konkrétne mesto kvôli práci.
Dopad na politiku
Presun obyvateľstva však nemá len ekonomické dôsledky, ale aj politické. V USA sa totiž počet kresiel v Snemovni reprezentantov rozdeľuje podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov. Štáty, do ktorých sa sťahuje viac ľudí, tak môžu získať väčší politický vplyv, zatiaľ čo štáty, z ktorých ľudia odchádzajú, o časť vplyvu prichádzajú. V dlhodobom horizonte to môže ovplyvniť výsledky prezidentských volieb aj rozloženie síl v Kongrese.
Zaujímavé však je, že hoci sa ľudia sťahujú z demokratických štátov do republikánskych, neznamená to automaticky, že menia aj svoje politické názory. Niektoré rýchlo rastúce štáty sa postupne politicky vyrovnávajú a rozdiely medzi republikánmi a demokratmi sa tam zmenšujú. Migrácia obyvateľstva tak môže v budúcnosti meniť aj politickú mapu USA.
Tento presun má aj vedľajšie efekty. V štátoch, kam prichádza veľa nových obyvateľov, začínajú rásť ceny nehnuteľností a životné náklady. To spôsobuje nespokojnosť časti miestnych obyvateľov, ktorí sa obávajú, že sa ich mestá rýchlo menia a zdražujú. Niektoré mestá na juhu USA dnes zažívajú podobný rast cien, aký bol pred rokmi typický pre Kaliforniu či New York.
Analytici sa zhodujú, že nejde o krátkodobý trend, ale o dlhodobejšiu zmenu v tom, ako sa Američania rozhodujú, kde budú žiť. Kým v minulosti ľudia často bývali tam, kde sa narodili alebo kde sídlila ich firma, dnes čoraz viac rozhodujú náklady na život, kvalita bývania, dane, bezpečnosť či životný štýl, uvádza New York Post.
Ukazuje sa, že pre veľkú časť Američanov je pri rozhodovaní dôležitejšia ekonomická situácia než politika. Ľudia sa nesťahujú primárne preto, že by chceli žiť v republikánskom alebo demokratickom štáte, ale preto, že si chcú dovoliť dom, ušetriť na daniach alebo mať vyššiu životnú úroveň.
Tento trend tak ukazuje širší problém – rozdiely medzi jednotlivými štátmi USA sa zväčšujú. Niektoré štáty bohatnú, rastú a získavajú nových obyvateľov, zatiaľ čo iné prichádzajú o ľudí aj firmy. V najbližších rokoch preto bude zaujímavé sledovať, ako sa USA budú meniť nielen politicky, ale aj ekonomicky a demograficky.
