Slováci pracujú veľa, no výplatné pásky stále zaostávajú za susedmi z V4. Nové porovnania ukazujú, že problém nespočíva iba v platoch, ale aj v produktivite, výške daní a type pracovných miest.
Od poslancov neustále počúvame, že naše mzdy rastú. Čísla to potvrdzujú, no regionálne porovnanie ukazuje tvrdší obraz. V krajinách V4 dostáva slovenský zamestnanec najmenej, ak sledujeme ročnú hrubú mzdu podľa porovnania OECD.
Euronews Business uvádza priemernú ročnú mzdu krajín V4:
- Slovensko – 19 590 eur
- Maďarsko – 21 257 eur
- Česko – 23 685 eur
- Poľsko – 24 490 eur
Lídrami V4 sú Poľsko a Česko
Rozdiel medzi Slovenskom a Poľskom už nevyzerá ako drobná odchýlka. Ročne ide o takmer 4 900 eur v hrubom. V mesačnom prepočte to znamená približne 408 eur. Česko má náskok viac než 4 000 eur ročne. Aj Maďarsko, ktoré sa dlho vnímalo ako slabší článok regiónu, je podľa tohto porovnania pred nami.
Slovensko pritom nepracuje výrazne menej.
- Slovenský zamestnanec trávi v práci 37,6 hodiny týždenne.
- Priemer EÚ zostáva pod hranicou 36 hodín.
- Poliaci pracujú 38,7 hodiny, Česi 37,4 hodiny a Maďari 37,1 hodiny.
Zjednodušene povedané, problém nespočíva v lenivosti. Slováci odrobia podobný čas ako susedia. Za jednu hodinu však ekonomika často vytvorí nižšiu hodnotu. Práve tá rozhoduje, koľko môžu firmy dlhodobo zaplatiť.
Aj domáce štatistiky ukazujú rast, no nie skok. Štatistický úrad SR uviedol, že priemerná nominálna mesačná mzda dosiahla v prvom štvrťroku 2026 sumu 1 611 eur. Medziročne stúpla o 6,1 %. Po započítaní inflácie však reálne mzdy vzrástli iba o 2,3 %.
Lacná práca nie je stratégia
Nízke mzdy nesúvisia len s rozhodnutím zamestnávateľov. Slovensko stále príliš stojí na priemysle, montážach a subdodávkach. Tieto odvetvia prinášajú prácu, no často držia mzdy pod stropom. Firmy s vlastným vývojom, výskumom a silnou značkou platia lepšie.
Do výplat vstupujú aj odvody. OECD uvádza, že daňovo-odvodové zaťaženie priemerného slobodného pracovníka na Slovensku vzrástlo v roku 2025 na 42,7 %. Priemer OECD dosiahol 35,1 %. Slovensko tak malo siedme najvyššie zaťaženie práce v rámci OECD.
To neznamená, že všetky odvody treba mechanicky a plošne znížiť. Znamená to však, že štát si z ceny práce berie príliš veľký diel. Oveľa väčší podiel, ako dokáže zamestnanec znášať. Zamestnanec potom vidí na účte menej, než firma za jeho prácu zaplatí.
Porovnanie V4 preto vysiela nepríjemný odkaz. Slovensko stratilo výhodu lacnej a zároveň atraktívnej krajiny. Poľsko ťaží z väčšieho trhu, investícií a rýchlejšieho rastu. Česko má silnejšie domáce firmy a vyššiu priemyselnú tradíciu. Maďarsko nás v tomto porovnaní predbehlo aj napriek slabším makroekonomickým výsledkom.
Vyššie platy pre ľudí neprídu cez vyhlásenia a slová vládnych predstaviteľov. Ľudia potrebujú investície, lepšie školy, modernejšie firmy a menej prekážok pre podnikanie. Slováci pracujú dosť. Otázka znie, prečo za tú prácu stále dostávame najmenej z regiónu V4 a čo s tým mieni vláda v budúcnosti robiť.
