Vo veku 88 rokov zomrel japonský historik a humanista Šigeaki Mori, ktorý prežil atómový výbuch v Hirošime a viac než štyri desaťročia svojho života venoval pátraniu po identite ľudí, ktorí zahynuli počas jednej z najtragickejších udalostí 20. storočia. Mori sa stal známym najmä tým, že dokázal odhaliť osudy mnohých obetí, vrátane tých, ktorých príbeh zostal dlho neznámy.
Šigeaki Mori sa narodil koncom marca 1937 a keď Hirošimu zasiahla atómová bomba, mal iba osem rokov. V tom čase sa nachádzal približne 2,5 kilometra od epicentra explózie, ktorá zničila mesto a okamžite zmenila životy tisícov ľudí. Silná tlaková vlna ho odhodila do rieky, čo mu zachránilo život, no zároveň mu poskytlo dramatický, no traumatizujúci pohľad na utrpenie okolo neho, píše iDnes.cz.
„Vyšiel som z vody po štyroch a uvidel som ženu, ktorá ku mne klátila. Bola celá od krvi a z brucha jej viseli vnútornosti. Držala si ich a pýtala sa ma, kde je nemocnica. So slzami som ušiel a nechal ju tam samú. Ľudia, ktorí ešte žili, ležali všade okolo, a ja som šliapal po ich hlavách. Počul som výkriky vychádzajúce z rozbitého domu. Ale utiekol som, pretože som bol ešte dieťa a nedokázal som im pomôcť,“ povedal podľa agentúry AFP pred desiatimi rokmi.
Aj po rokoch spomínal na okamihy, keď sa po vylezení z vody ocitol uprostred zničeného mesta. Vidieť ťažko zranených ľudí, z ktorých mnohí žiadali o pomoc, bolo pre malého chlapca traumatizujúce. Strach a chaos, ktorý panoval medzi troskami a horiace budovy, mu znemožnili zasiahnuť. Tieto zážitky ho však neskôr inšpirovali k celoživotnej misii, pomôcť identifikovať obete a objasniť ich osudy.
Mori sa zameral najmä na archívne dokumenty a detailnú dokumentáciu, aby mohol vystopovať jednotlivé obete atómovej bomby. Jeho výskum odhalil, že medzi obeťami sa nachádzalo aj dvanásť amerických vojnových zajatcov, ktorých smrť bola dovtedy neznáma ich rodinám. Mori sa následne spojil s príbuznými týchto zajatcov v Spojených štátoch, čím im umožnil dozvedieť sa pravdu o osude svojich blízkych. Jeho úsilie nielen odhalilo tieto príbehy, ale umožnilo aj americkým úradom oficiálne potvrdiť tieto úmrtia.
Svoje poznatky a výskum Mori zhrnul v knihe s názvom „Tajomstvo amerických vojnových zajatcov zabitých atómovou bombou“, ktorá vyšla v roku 2008. Publikácia získala prestížne japonské kultúrne ocenenie a bola preložená aj do angličtiny, čím sa jej obsah dostal k širšiemu medzinárodnému publiku.
Mori sa tak stal významnou postavou pripomínajúcou tragédiu Hirošimy a zároveň symbolom vytrvalosti a oddanosti pravde o obetiach jednej z najničivejších udalostí ľudskej histórie.
Atómová bomba prezývaná „Chlapček“ (Little Boy) dopadla na Hirošimu 6. augusta 1945, zatiaľ čo bomba s názvom „Tučniak“ (Fat Man) zničila Nagasaki o tri dni neskôr, 9. augusta. Šesť dní po týchto útokoch japonský cisár Hirohito vyhlásil kapituláciu, čím definitívne ukončil druhú svetovú vojnu.
Len do konca roku 1945 si následky amerických útokov vyžiadali životy približne 140 000 ľudí v Hirošime a ďalších 70 000 v Nagasaki. Po zohľadnení úmrtí súvisiacich s následkami radiácie sa podľa minuloročného zoznamu obetí celkový počet ľudí, ktorí zomreli v dôsledku týchto bombardovaní, vyšplhal na 349 246.
