Trnavský samosprávny kraj otvoril tému, ktorá presahuje regionálnu politiku a dotýka sa základných princípov demokratickej spoločnosti.
Krajské zastupiteľstvo adresovalo vláde Slovenskej republiky a Národnej rade výzvu, aby zo zákonov odstránili ustanovenie, ktoré zavádza trestnosť popierania povojnového usporiadania.
Rozhodnutie prijali poslanci na svojom rokovaní pomerne jednoznačne. Za návrh sa vyslovilo 23 z nich, proti nehlasoval nikto, päť sa zdržalo a dvaja prítomní nevyužili hlasovacie právo. Informuje TASR a Aktuality.
Obavy zo zásahu do slobôd
Podľa zástupcov kraja ide o legislatívny krok, ktorý môže mať vážne dôsledky pre slobodu prejavu, myslenia a prístup k informáciám. Tieto práva pritom garantuje nielen Ústava Slovenskej republiky, ale aj medzinárodné dohody.
„Pojmy ako ,spochybňovanie‘ a ,mierové usporiadanie‘ sú príliš neurčité na to, aby mohli byť základom trestného stíhania. Kriminalizácia historickej polemiky vyvoláva autocenzúru, ohrozuje slobodný vedecký a spoločenský diskurz a v Trnavskom kraji, kde bok po boku žijú občania rôznych národností, prehlbuje napätie namiesto zmierenia,“ uvádzajú krajskí poslanci v stredajšom vyhlásení.
Demokracia podľa krajských poslancov
Zastupiteľstvo zároveň zdôraznilo, že zdravá demokratická spoločnosť sa opiera o otvorenú výmenu názorov a schopnosť kriticky reflektovať minulosť. Práve tieto prvky podľa nich posilňujú odolnosť voči extrémnym ideológiám.
Krajskí poslanci v tejto súvislosti ocenili, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa bude zaoberať súladom predmetnej novely trestného práva s ústavou. Vnímajú to ako významný moment pre ochranu princípov právneho štátu.
Dekréty a ich dnešné postavenie
V stanovisku sa objavila aj zmienka o historických dokumentoch, konkrétne o dekrétoch prezidenta Československa z roku 1945. Podľa zastupiteľstva ide o právne akty, ktoré sú síce súčasťou právneho poriadku, no v súčasnosti už nemajú účinky umožňujúce vytvárať nové právne vzťahy.
„Rešpektujúc územnú celistvosť SR vyjadruje presvedčenie, že dekréty prezidenta Československej republiky z roku 1945 uplatňujúce princíp kolektívnej viny sú ako súčasť slovenského práva vyhasnuté a na ich základe nie je možné v súčasnosti prijímať rozhodnutia zakladajúce nové právne vzťahy,“ doplnilo.
Spor pokračuje na ústavnom súde
Legislatíva, ktorá vyvolala diskusiu, bola schválená parlamentom 11. decembra 2025. Krátko nato, 23. decembra, ju napadla skupina 51 poslancov, ktorí sa obrátili na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Ten ich podanie prijal na ďalšie konanie. Jedným z hlavných argumentov návrhu je údajný rozpor medzi novým trestným činom a právom na slobodu prejavu.
