Bývanie je na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii čoraz nedostupnejšie. Národné vlády v jednotlivých členských štátoch, ale aj Európsky parlament považujú bývanie za jednu z hlavných priorít. Pri rastúcich úrokových sadzbách na hypotekárne úvery bude hrať kľúčovú úlohu najmä nájomné bývanie.
Zabezpečiť si vlastné bývanie je najmä pre mladých ľudí často nerealizovateľný sen. Vysoké ceny nehnuteľností na jednej strane a rastúce úrokové sadzby na hypotéky šancu na zlepšenie vôbec neveštia. Ceny bytov a domov rastú rýchlejšie než inflácia a za posledných 15 rokov sa na Slovensku zvýšili približne o 120 %. Tí šťastnejší, ktorí vlastnú nehnuteľnosť majú, žijú často v preplnených domácnostiach. Analytička Eva Sadovská tvrdí, že až 30 % Slovákov žije stiesnene a podľa Eurostatu máme najvyšší počet členov pripadajúcich na jednu domácnosť.
Spôsob bývania sa mení podľa jednotlivých členských krajín. V roku 2024 bývalo vo vlastnej nehnuteľnosti viac ako 93 % obyvateľov Slovenska, čo je po Rumunsku (s podielom 94,3 %) druhý najvyšší podiel v rámci celej EÚ. Za uplynulých 10 rokov sa zvýšil aj počet ľudí, ktorí si vlastné bývanie financujú cez hypotekárny úver.
“Kým v roku 2015 predstavoval ich podiel vyše 11 %, v roku 2024 išlo už o viac ako 27 %,” povedala analytička Eva Sadovská.
Bývame vo svojom, ale stiesnene
Ak sa pozrieme na typ bývania, tak väčšia časť Slovákov (54,6 % populácie) žije v dome, zatiaľ čo 45,3 % býva v byte. Aj keď nehnuteľnosti radi vlastníme, približne 30 % z nás žije v stiesnených podmienkach. V rámci EÚ sme dokonca dosiahli jedno prvenstvo – máme najvyšší počet členov pripadajúcich na jednu domácnosť.
“Na Slovensku v roku 2024 žilo v takýchto bytoch alebo domoch 29,9 % populácie. Avšak postupne dochádza k poklesu tohto podielu, nakoľko pred desiatimi rokmi žilo stiesnene takmer 38 % obyvateľov,” vysvetlila Sadovská s tým, že priemer EÚ dosiahol necelých 17 percent.
Zaujímavosťou je aj priemerný počet izieb, ktoré pripadajú na jednu osobu. Na Slovensku má v priemere jeden obyvateľ 1,1 izby, čo je najmenej v rámci celej EÚ (rovnako je na tom ešte Rumunsko). Naopak, najvyšší počet bol zaznamenaný na Malte, kde pripadá 2,2 izby na osobu.
Prvenstvo sme dosiahli aj v počte osôb pripadajúcich na jednu domácnosť. Na Slovensku žije v jednej domácnosti v priemere 3,1 osôb. Najnižší počet osôb na jednu domácnosť vykázali podľa Eurostatu v Nemecku, Dánsku a Švédsku (2,0) a vo Fínsku a Litve (1,9).
O našom bývaní väčšinou rozhoduje cena
Ceny bytov a domov sa za posledných 15 rokov na Slovensku zvýšili približne o 120 %. So zdražovaním nehnuteľností a nájomného sa náklady na bývanie stávajú významnou záťažou. V niektorých prípadoch dosahuje výška nákladov spojených s bývaním viac ako 40 % disponibilného príjmu.
„Na Slovensku žilo v roku 2024 v takýchto domácnostiach 7,4 % obyvateľov miest, čo bolo pod priemerom EÚ (9,8 %). V prípade vidieckych oblastí išlo o podiel 6,4 %, teda približne na úrovni EÚ (6,3 %),“ vysvetlila Sadovská.
O niečo vyššie percento ľudí (8,4 %) má u nás problémy s nedoplatkami na hypotéke, nájomnom alebo účtoch za energie. V porovnaní s priemerom EÚ sa snažíme platiť si svoje účty poriadne a načas, lebo tam bol celkový priemer na úrovni 9,2 % obyvateľov.
Faktom je, že ceny nehnuteľností na Slovensku stále rastú. V roku 2025 dosiahla priemerná cena nehnuteľností 2 799 eur za m² (podľa NBS), a už v úvode roka bol prekonaný dovtedajší rekord z roku 2022.
Najdrahšie boli nehnuteľnosti v Bratislavskom kraji priemernou cenou 3 598 eur/m2. Najlacnejšie sa zasa nakupovali byty a domy v Nitrianskom kraji, kde priemerná cena dosiahla v priemere 1 501 eur/m2.
Výzvou pre štát zostáva segment nájomného bývania. Ten by mal za výhodný prenájom poskytnúť možnosť samostatného bývania pre ľudí, ktorí si vlastnú nehnuteľnosť nemôžu z rôznych príčin dovoliť, alebo sa ešte nerozhodli, či na danom mieste chcú zostať natrvalo.
Vládny Smer-SD prišiel s projektom štátom podporeného nájomného bývania a o dostupnom bývaní hovorila na svojom nedávnom sneme aj najsilnejšia opozičná strana Progresívne Slovensko. Dve najsilnejšie politické strany tak pravdepodobne naznačili aj jednu z hlavných tém predvolebnej kampane.
