Mexické hlavné mesto Mexico City doslova bojuje o svoju existenciu na povrchu zeme. Najnovšie satelitné snímky, ktoré zverejnila vesmírna agentúra NASA, prinášajú mrazivé zistenia.
Jedna z najväčších aglomerácií sveta sa prepadá tempom takmer 25 centimetrov ročne. Informuje o tom agentúra TASR.
Tento pohyb je taký intenzívny, že ho dokážu sledovať senzory z obežnej dráhy v reálnom čase. Pre 22 miliónov obyvateľov to znamená neustálu neistotu. Mesto s rozlohou približne 7800 km² patrí k najrýchlejšie klesajúcim miestam na celom svete.
Všetko sa to deje pod váhou miliónov ton betónu a kvôli neutíchajúcemu hladu po vode. Mexico City totiž stojí na mieste, kde sa kedysi rozprestieralo starobylé jazero. Moderná metropola tak v podstate bojuje s vlastnou minulosťou a bahnitým podložím.
Dedičstvo jazera si pýta krutú daň
História mesta je úzko spätá s vodou. Mnohé ulice v dnešnom centre boli kedysi vodnými kanálmi. Urbanistický rozvoj však tieto prirodzené cesty nahradil asfaltom a budovami. Urbanizácia dramaticky zmenšila vodonosnú vrstvu, ktorá kedysi držala mesto nad hladinou.
Rozsiahle čerpanie podzemnej vody spôsobilo, že pôda pod nohami Mexičanov stráca stabilitu. Keď sa voda z podzemia vyčerpá, póry v pôde sa stlačia a povrch klesne. Tento proces prebieha už viac ako jedno storočie a jeho následky sú viditeľné voľným okom.
Historické skvosty sú v prvej línii tohto boja. Metropolitná katedrála, ktorej základy položili v roku 1573, sa dnes viditeľne nakláňa na jednu stranu. Staršie budovy v historickom jadre vyzerajú, akoby sa snažili udržať rovnováhu na pohybujúcom sa podklade.
Satelit NISAR kreslí mapu tichej katastrofy
Nové merania NASA vychádzajú z údajov satelitu NISAR. Ide o spoločný projekt Američanov a Indickej organizácie pre vesmírny výskum (ISRO). Od októbra 2025 do januára 2026 satelit monitoroval zmeny zemského povrchu s extrémnou presnosťou.
Dáta ukazujú, že v okolí hlavného letiska a pri ikonickom pamätníku Anjel nezávislosti pôda klesá o dva centimetre každý mesiac. Za rok to predstavuje kumulovaný prepad o 24 cm. Z vesmíru sa tak pozeráme na mesto, ktoré sa pomaly, ale isto vnoruje do zeme.
Zmenšovanie vodonosnej vrstvy vedie k chronickej vodnej kríze. Mesto, ktoré bolo postavené na jazere, paradoxne trpí nedostatkom pitnej vody. Tento stav vytvára začarovaný kruh – čím viac vody mesto potrebuje, tým hlbšie sa prepadá.
Infraštruktúra pod obrovským tlakom
Prepad pôdy neničí len estetiku pamiatok. Výskumník Enriqué Cabral z Národnej autonómnej univerzity Mexika (UNAM) upozorňuje na obrovské hospodárske škody. „Poškodzuje to časť kľúčovej infraštruktúry, ako je metro, kanalizačný systém či vodovodné potrubia,“ vysvetľuje odborník na geofyziku.
Pokles pôdy je nerovnomerný, čo spôsobuje, že potrubia a koľajnice praskajú pod tlakom ohýbajúcej sa zeme. Obytné budovy v niektorých štvrtiach vykazujú nebezpečné trhliny. Za necelých sto rokov dosiahol celkový pokles v niektorých častiach viac ako 12 metrov.
Vedci konštatujú, že tempo poklesu patrí k najextrémnejším na planéte. Stabilizácia mesta je v súčasných podmienkach obrovskou výzvou.
