Slovensko sa už dlhšie nachádza v období výrazného poklesu pôrodnosti. Kým na zachovanie populácie je potrebné, aby na jednu ženu pripadalo približne 2,1 dieťaťa, slovenské čísla sú už niekoľko rokov hlboko pod touto hranicou.
V roku 2023 dosiahla pôrodnosť hodnotu 1,49 a o dva roky neskôr dokonca klesla pod úroveň 1,4. To znamená, že populácia prirodzene starne a počet obyvateľov sa bez migrácie postupne znižuje.
Vo verejnej debate sa pritom často opakujú dve zdanlivo protichodné tvrdenia. Jedni hovoria, že čím je krajina bohatšia, tým menej detí sa rodí. Druhí tvrdia, že rodiny si dnes viac detí jednoducho finančne nemôžu dovoliť. Dáta však naznačujú, že realita je oveľa komplikovanejšia.
Vývoj na Slovensku ukazuje, že rast životnej úrovne automaticky neprináša vyšší počet narodených detí. Naopak, spolu s ekonomickým rastom sa pôrodnosť dlhodobo znižovala. Výnimkou boli len určité obdobia, napríklad začiatok deväťdesiatych rokov počas ekonomickej transformácie alebo mierne oživenie pôrodnosti po prelome tisícročí.
Ako uviedla Pravda.sk, zaujímavé je, že pri pohľade na jednotlivé domácnosti sa príjem neukazuje ako rozhodujúci faktor. Väčšina rodín s priemernými aj vyššími príjmami má podobný počet detí. Rozdiely sa objavujú najmä pri domácnostiach s veľmi nízkymi príjmami, kde môže finančná neistota skutočne ovplyvniť rozhodovanie o rodičovstve.
Manželstvo a prvé dieťa zohrávajú väčšiu úlohu
Dôležitým faktorom sa ukazuje byť samotné rozhodnutie založiť rodinu. Ženy žijúce v manželstve majú v priemere viac detí než ženy bez partnera alebo mimo formálneho zväzku. Výrazný rozdiel vidno najmä medzi mladšími generáciami, ktoré vstupujú do manželstva menej často a vo vyššom veku než ich rodičia.
Ukazuje sa tiež, že ak sa pár rozhodne pre prvé dieťa, pravdepodobnosť ďalších detí výrazne rastie. Rodiny, ktoré už jedno dieťa majú, sa často dostanú aspoň k dvom deťom bez ohľadu na výšku príjmu. To naznačuje, že najväčšou prekážkou dnes nemusí byť rozhodnutie mať tretie či štvrté dieťa, ale vôbec urobiť prvý krok k rodičovstvu.
Mladé páry si zároveň rodičovstvo čoraz častejšie odkladajú. Dôvodov je viacero:
- snaha zabezpečiť si stabilné bývanie,
- dlhšie štúdium a budovanie kariéry,
- neistota na pracovnom trhu,
- obava zo straty životného komfortu.
Práve odkladanie rodičovstva však následne skracuje čas, počas ktorého môžu mať viac detí. Výsledkom je nižšia pôrodnosť aj v prípadoch, keď rodiny pôvodne plánovali väčší počet detí.
Výskumy zároveň naznačujú, že finančné bonusy či jednorazové dávky samy osebe situáciu nezmenia. Vyššie príspevky môžu pomôcť zvládnuť náklady na život, no automaticky nevedú k vyššiemu počtu narodených detí. V niektorých prípadoch môže byť efekt dokonca opačný, pretože ekonomicky silnejšie páry rodičovstvo odkladajú ešte viac.
Slovensko potrebuje stabilitu, nie len dávky
Ako na blogu píše Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, demografická situácia na Slovensku dnes patrí medzi najvážnejšie spoločenské výzvy. Pokles pôrodnosti nesúvisí len s peniazmi, ale aj so zmenou životného štýlu, hodnôt a očakávaní. Moderná spoločnosť priniesla vyššie vzdelanie, väčšie pracovné možnosti pre ženy či kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, no zároveň oslabila tradičný model rodiny.
Odborníci preto upozorňujú, že ak chce štát podporiť pôrodnosť, musí vytvárať dlhodobo stabilné prostredie pre mladé rodiny. Nestačí rozdávať jednorazové príspevky alebo zvyšovať daňové úľavy.
Dôležitejšie môže byť:
- zabezpečenie dostupných jaslí a škôlok,
- kvalitná zdravotná starostlivosť pre matky a deti,
- flexibilnejšie pracovné podmienky,
- podpora stability partnerských vzťahov.
Rodiny totiž pri rozhodovaní o dieťati nehľadia iba na aktuálny účet v banke. Potrebujú pocit istoty, predvídateľnosti a dôveru, že zvládnu skĺbiť rodičovstvo s pracovným aj osobným životom.
Výraznú pozornosť si zaslúžia aj jednorodičovské domácnosti a rodiny s nižšími príjmami, ktoré patria medzi najohrozenejšie skupiny. Sociálna politika podľa odborníkov musí pomáhať najmä tam, kde hrozí chudoba a sociálne vylúčenie. Samotné zvyšovanie dávok pre všetkých však pravdepodobne neprinesie výraznejší rast pôrodnosti.
Slovensko sa tak dostáva do situácie, keď bude musieť riešiť nielen ekonomické dôsledky starnutia populácie, ale aj budúce fungovanie zdravotníctva, dôchodkového systému či trhu práce. Menej detí dnes totiž znamená menej pracujúcich ľudí v budúcnosti.
