Slovenské verejné financie sa dostávajú pod čoraz väčší tlak. Hoci štát v roku 2025 formálne splnil pravidlá pre verejné výdavky, odborníci upozorňujú, že realita je omnoho vážnejšia.
Na papieri síce všetko vyzerá v poriadku, no čísla ukazujú, že krajina sa zadlžuje rýchlejšie, než je dlhodobo udržateľné. Výsledkom môže byť vyšší tlak na dane, slabšie verejné služby aj neistota okolo budúcich dôchodkov.
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Slovensko dodržalo limit verejných výdavkov vo výške 61,1 miliardy eur a dokonca vytvorilo rezervu 1,4 miliardy eur. Medziročný rast výdavkov bol len 1,3 %, čo pôsobí ako pozitívna správa. Problém je však v tom, že samotné pravidlá boli podľa expertov nastavené nesprávne už od začiatku.
Ak by vláda využila celý priestor, ktorý jej európske pravidlá povoľovali, deficit verejných financií mohol vyskočiť až na úroveň 7,3 % HDP. To by znamenalo výrazné prehĺbenie dlhu a ešte väčšie finančné problémy v budúcnosti. Odborníci preto upozorňujú, že formálne splnenie pravidiel automaticky neznamená zdravé hospodárenie štátu.
Dlh rastie a Slovensko si požičiava na bežné fungovanie
Najväčším varovaním je rast verejného dlhu. Na konci roka 2025 dosiahol historické maximum 61,4 % HDP. Slovensko tak výrazne prekročilo ústavnú hranicu 52 % HDP, ktorá mala slúžiť ako bezpečnostná brzda proti nadmernému zadlžovaniu.
V praxi to znamená jednoduchú vec – štát míňa viac peňazí, než vyberie na daniach a odvodoch. Rozdiel si musí požičať. Čím vyšší je dlh, tým viac financií následne odchádza na splácanie úrokov namiesto investícií do služieb, ktoré ľudia využívajú každý deň.
Najväčšie riziká rastúceho dlhu:
- menej peňazí na zdravotníctvo a školstvo,
- tlak na zvyšovanie daní a odvodov,
- vyššie náklady na splácanie úverov štátu,
- neistota v dôchodkovom systéme.
Nezávislí analytici zároveň upozorňujú, že ak sa nič nezmení, verejný dlh môže v budúcnosti smerovať až k úrovni 70 % HDP. Takéto číslo by už znamenalo veľmi vážny problém pre stabilitu ekonomiky aj dôveru investorov.
Zaujímavé pritom je, že pomalší rast výdavkov v roku 2025 nebol výsledkom výrazného šetrenia zo strany vlády. Veľkú úlohu zohral pokles cien energií, vďaka čomu štát minul menej na energodotácie. Tento faktor výrazne pomohol znížiť rast výdavkov.
K úsporám prispelo aj obmedzenie daňového bonusu na dieťa či nižšie výdavky na nemocenské dávky. Na druhej strane pokračoval rast výdavkov v zdravotníctve aj vo verejnom sektore. Výrazne stúpli aj investície do obrany a vojenskej techniky, ktoré majú v rámci európskych pravidiel špeciálny režim.
Čo môže rastúci dlh znamenať pre dôchodky a úspory
Najväčšie obavy odborníkov sa týkajú budúcnosti sociálneho systému. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií dosiahol 5,5 % HDP. V prepočte ide o približne 7,9 miliardy eur, ktoré by Slovensko potrebovalo na stabilizáciu verejných financií.
Krajina sa podľa expertov nachádza v pásme vysokého rizika. Znamená to, že bez zásadných zmien bude štát čoraz ťažšie financovať dôchodky, zdravotnú starostlivosť aj sociálne dávky.
Veľmi silne pôsobí aj odhad, podľa ktorého človek narodený v roku 2025 počas života získa z verejných financií približne o 126-tisíc eur viac, než do systému odvedie. Tento rozdiel budú musieť zaplatiť ďalšie generácie.
Pre bežných ľudí to môže mať viacero dôsledkov:
- dôchodkový vek môže ďalej rásť,
- štát môže obmedzovať sociálne benefity,
- zvyšovať sa môžu dane a odvody,
- verejné služby môžu byť menej kvalitné.
Mnohí Slováci už dnes riešia vlastné finančné rezervy a súkromné sporenie, pretože sa obávajú, či štát dokáže v budúcnosti zabezpečiť dostatočné dôchodky. Rastúci dlh totiž znižuje priestor vlády reagovať na ekonomické krízy či starnutie populácie.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň upozorňuje, že samotné dodržiavanie európskych pravidiel nestačí. Slovensko podľa nej potrebuje reálny plán ozdravenia verejných financií, nie iba formálne plnenie limitov. Bez konkrétnych opatrení bude tlak na štátny rozpočet ďalej narastať.
Otázka verejného dlhu sa pritom netýka iba politikov alebo ekonómov. Dotýka sa každého človeka, ktorý očakáva stabilný dôchodok, kvalitné zdravotníctvo a fungujúce verejné služby. Ak štát dlhodobo hospodári na dlh, účet sa skôr či neskôr prenesie na domácnosti.
