To, čo malo priniesť pokoj a jasnejšiu predstavu o budúcnosti, spôsobilo u mnohých Slovákov presný opak. Prvé dôchodkové prognózy, ktoré v týchto dňoch začala rozosielať Sociálna poisťovňa, vyvolali medzi ľuďmi obrovské rozčarovanie, zmätok aj hnev. Mnohí poistenci totiž vo svojich výpisoch objavili chýbajúce odpracované roky, nezapočítané obdobia štúdia či dokonca absentujúce údaje o vlastných deťoch.
Dokument, ktorý mal občanom ukázať približný vek odchodu do dôchodku a odhad budúcej penzie, sa tak pre mnohých zmenil na nepríjemné pátranie po „stratených“ rokoch života. Sociálne siete okamžite zaplavili desiatky rozhorčených reakcií ľudí, ktorí tvrdia, že údaje v prognóze nezodpovedajú realite, píše PLUS 7 DNÍ.
Niektorým poistencom vraj systém eviduje len polovicu reálne odpracovaných rokov, iným chýba vysokoškolské štúdium alebo obdobie doktorandského vzdelávania. Objavili sa dokonca prípady, keď vo výpise neboli uvedené ani deti, ktoré pritom môžu ovplyvniť vek odchodu do penzie.
Dôchodková prognóza vznikla na základe legislatívnych zmien prijatých v roku 2023 a jej cieľom bolo pomôcť ľuďom lepšie sa pripraviť na starobu. Štát chce, aby mali občania prehľad o svojom dôchodkovom poistení a vedeli sa včas rozhodnúť, či si potrebujú sporiť viac, zmeniť prácu alebo zostať ekonomicky aktívni dlhšie.
Ekonóm Martin Šuster považuje celý projekt za užitočný, no zároveň upozorňuje, že najdôležitejšie je preverenie údajov na prvej strane výpisu. Práve tam sa totiž nachádzajú základné informácie o počte rokov poistenia a predpokladanej výške dôchodku. Podľa neho môže prognóza ľudí motivovať k lepšiemu finančnému plánovaniu, súkromnému sporeniu alebo k úvahám o zmene kariéry.
Realita však ukázala, že najväčšou témou sa nestala budúca výška penzie, ale chyby v evidencii minulosti. Na pobočky Sociálnej poisťovne začali prichádzať stovky ľudí, ktorí si chcú svoje údaje skontrolovať a doplniť chýbajúce obdobia.
Podobnú skúsenosť mal aj bývalý minister hospodárstva Richard Sulík. Ten priznal, že aj v jeho prognóze chýbalo niekoľko rokov poistenia. Napriek tomu projekt úplne neodsúdil a ocenil najmä možnosť spätnej kontroly odpracovaných rokov.
Podľa neho síce prognózy obsahujú množstvo odhadov a výpočtov, ktoré sa môžu v budúcnosti meniť, no aspoň upozornili ľudí na možné nezrovnalosti v evidencii.
„Mne tam vynechali asi štyri a pol roka. Ale milo ma prekvapilo, že posledné roky sú úplne presné a bez výpadkov. To, čo chýba, je zo starších období z 90. rokov a to sa dá pochopiť. Z prognózy sa dozviete, koľko rokov máte odrobených, ale neviete presne, čo vám chýba,“ hovorí Sulík.
Chýbajúce údaje sa podľa odborníkov týkajú najmä starších období z deväťdesiatych rokov či čias pred digitalizáciou. Mnohí poistenci tak dnes musia doma hľadať staré diplomy, vysvedčenia alebo potvrdenia o zamestnaní, aby Sociálnej poisťovni dokázali svoje nároky.
Problémom je aj samotný systém prihlásenia do elektronického účtu poistenca. Hoci štát predstavil mobilnú aplikáciu ako moderný nástroj na správu dôchodkových údajov, viacerí ľudia kritizujú komplikovaný proces registrácie. Na prístup do systému je potrebná elektronická identifikačná karta alebo osobná návšteva pobočky, čo najmä starším ľuďom spôsobuje problémy.
Mnohých poistencov navyše zaskočili samotné sumy budúcich dôchodkov. Niektorí vo výpisoch našli odhady, ktoré sa im zdajú extrémne nízke, iní naopak dostali čísla pôsobiace nereálne vysoko. Odborníci upozorňujú, že prognózy pracujú s dnešnou hodnotou peňazí očistenou o infláciu, preto môžu byť čísla pre laikov mätúce.
Martin Šuster zároveň vysvetľuje, že dôležitejší než samotná suma je pomer dôchodku k poslednej mzde. Podľa neho sa bežne pohybuje okolo 50 až 60 percent a netreba ho automaticky vnímať katastroficky, keďže dôchodcovia už neplatia odvody ako pracujúci ľudia. Ak však prognóza ukazuje výrazne nižší pomer, odborníci odporúčajú myslieť aj na súkromné sporenie.
Veľkú pozornosť vyvolal aj predpokladaný vek odchodu do dôchodku. Niektoré prognózy ukazujú hranicu blížiacu sa k sedemdesiatke, čo medzi ľuďmi vyvolalo ďalšiu vlnu obáv. Ekonómovia však pripomínajú, že mnohé krajiny západnej Európy už dnes majú dôchodkový vek okolo 67 rokov a Slovensko sa môže v budúcnosti priblížiť podobnému modelu.
„My možno o 30 rokov budeme tam, kde sú oni dnes.“
Citlivou témou zostávajú aj deti. Pri ženách nad 50 rokov totiž každé vychované dieťa znižuje dôchodkový vek o šesť mesiacov, maximálne však o rok a pol. Ak však údaje o deťoch v systéme chýbajú, môže to u ľudí vyvolať ďalšie obavy. Sociálna poisťovňa však vysvetľuje, že tieto údaje sa často kompletizujú až tesne pred priznaním dôchodku.
Hovorca poisťovne Martin Kontúr zdôraznil, že dôchodková prognóza má byť najmä impulzom na priebežnú kontrolu údajov. Chýbajúce dokumenty si podľa neho môžu poistenci doplniť a systém sa bude v ďalších rokoch postupne spresňovať.
