Plán akceleračných zón pre veternú energiu narazil na silný odpor verejnosti. Verejné prerokovanie v bratislavskom hoteli Tatra sa po približne hodine skončilo predčasne, keď protestujúci skandovaním zabránili prezentácii návrhu.
Ako informovala Pravda, na prerokovanie prišli stovky odporcov veterných parkov. Po naplnení kapacity sály časť ľudí zostala v priestoroch hotela a protestujúci skandovaním bránili tomu, aby zástupcovia ministerstiev predstavili plán.
O konaní verejného prerokovania vopred informoval aj ZMOS, podľa ktorého malo ísť o prerokovanie návrhu strategického dokumentu v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Protestujúci zaplnili hotel
Po naplnení kapacity sály mali zamestnanci bezpečnostnej služby priestor uzavrieť, čo vyvolalo ďalší odpor časti prítomných. Protestujúci tvrdili, že sa verejného prerokovania nemôžu zúčastniť všetci záujemcovia.
Na mieste sa objavili aj známe mená z politického a aktivistického prostredia vrátane bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Zúčastnení protestovali proti plánovaným zónam a žiadali zrušenie rokovania.
Podujatie sa nakoniec po približne hodine skončilo bez riadneho prerokovania návrhu. Časť protestujúcich sa následne presunula pred Úrad vlády SR.
O čo ide pri akceleračných zónach?
Akceleračné zóny majú určiť územia, ktoré štát považuje za vhodné pre rozvoj veternej energie. Ich cieľom je zrýchliť a zjednodušiť povoľovanie projektov obnoviteľných zdrojov energie.
Ministerstvo hospodárstva SR je obstarávateľom strategického dokumentu, ktorý je zverejnený na Enviroportáli. Dokument je v procese povinného strategického environmentálneho hodnotenia SEA, pričom príslušným orgánom je Ministerstvo životného prostredia SR.
Dôležité je, že samotné zaradenie územia do akceleračnej zóny neznamená automatickú výstavbu veterných turbín. Na tú upozorňuje aj Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE SAPI.
Slovensko má iba niekoľko turbín
Slovensko vo veternej energetike výrazne zaostáva za viacerými krajinami Európskej únie, pričom má aktuálne iba päť veterných turbín, štyri pri Senici v Cerovej a jednu na Myjave.
Susedné Rakúsko malo vlani 1 447 veterných elektrární a vetrom pokrylo približne 16 % celoštátnej spotreby elektriny. Na Slovensku je podiel veternej energie zanedbateľný.
Práve preto vznikol tlak na vyhľadanie vhodných území. Európska legislatíva, známa ako RED III, smeruje k zrýchleniu povoľovania obnoviteľných zdrojov. SAPI upozorňuje, že smernica má zjednodušiť procesy výstavby OZE a členské štáty mali identifikovať vhodné oblasti pre ich rozvoj.
Kde by zóny mohli vzniknúť?
Podľa návrhu sa uvažuje o ôsmich oblastiach vhodných pre veternú energiu. Väčšina z nich sa nachádza na západnom Slovensku, kde sú priaznivejšie veterné podmienky a lepšia dostupnosť elektrickej siete.
Medzi navrhované oblasti patria napríklad Prietržka – Sobotište, Gbely – Štefanov, Vrakúň – Dolný Štál, Okoč – Zemianska Olča, Močenok – Hájske, Radošina – Horné Obdokovce, Búč – Moča a Rimavská Sobota – Jesenské.
Celkovo by v týchto zónach mohlo stáť približne 207 turbín s výkonom okolo 1 449 MW. Najväčší projekt sa posudzuje pri Hlohovci, kde sa uvažuje približne so 69 turbínami.
Odporcovia hovoria o zdraví aj krajine
Kritici veterných parkov najčastejšie argumentujú obavami o zdravie, hluk, infrazvuk, vplyv na vtáky a netopiere, zmenu krajinného rázu či pokles hodnoty nehnuteľností.
Odborníci však dlhodobo upozorňujú, že pri dodržaní odstupov od obydlí a riadnom posudzovaní vplyvov neexistujú dôkazy o priamom negatívnom vplyve veterných turbín na zdravie ľudí. Dôležité je aj posudzovanie vplyvov na prírodu, migráciu vtákov či chránené územia.
