Slovensko sa v rebríčku krajín EÚ s najnižším daňovým zaťažením ekonomiky dostalo do prvej desiatky. Podľa údajov predstavovali dane a sociálne odvody približne 36 % HDP. To je menej než priemer EÚ, no bežní ľudia môžu mať úplne iný pocit najmä pre vysoké odvody z práce a konsolidačné opatrenia.
Slováci často hovoria, že štát im na daniach a odvodoch berie priveľa. Nové porovnanie však ukazuje trochu iný obraz. Ako upozornil český portál e15, Slovensko patrí medzi 10 krajín Európskej únie s nižším celkovým daňovým zaťažením ekonomiky.
Rebríček vychádza z ukazovateľa, koľko štát vyberie na daniach a čistých sociálnych odvodoch v pomere k veľkosti ekonomiky.
Podľa dát Eurostatu sa tento ukazovateľ v EÚ označuje ako tax-to-GDP ratio, teda pomer daní a odvodov k HDP. V roku 2023 dosiahol v celej EÚ 40 %. Podľa najnovších údajov za rok 2024, sa pomer v EÚ zvýšil na 40,4 %.
Slovensko je v prvej desiatke
V rebríčku krajín s najnižším daňovým zaťažením sa Slovensko umiestnilo na 9. mieste. Tesne pred ním bolo Estónsko s 36,1 % HDP, za ním Lotyšsko s 35,5 % a Maďarsko s 35,3 %. Česko, ktoré často považuje za krajinu s vysokými daňami, skončilo ešte nižšie, na úrovni 35,0 % HDP.
Najnižšie daňové zaťaženie v EÚ malo podľa rebríčka Írsko s 22,4 % HDP. Tento údaj je však špecifický, pretože írske HDP výrazne ovplyvňujú nadnárodné firmy, ktoré cez krajinu vykazujú časť svojich ziskov.
Na ďalších priečkach boli Rumunsko, Malta, Bulharsko a Litva. Ide teda najmä o krajiny, ktoré majú nižšiu celkovú daňovú kvótu než západná alebo severná Európa.
Takto vyzerá TOP 10 v rámci EÚ:
| Štát | Ďaňové zaťaženie ekonomiky |
|---|---|
| Írsko | 22,4 % HDP |
| Rumunsko | 28,8 % HDP |
| Malta | 29,3 % HDP |
| Bulharsko | 30,5 % HDP |
| Litva | 33,3 % HDP |
| Česko | 35 % HDP |
| Maďarsko | 35,3 % HDP |
| Lotyšsko | 35,5 % HDP |
| Slovensko | 36 % HDP |
| Estónsko | 36,1 % HDP |
Prečo sa Slovákom nezdá, že dane sú nízke?
To, že Slovensko patrí medzi krajiny s nižším daňovým zaťažením ekonomiky, neznamená, že ľudia platia málo. Dôležité je rozlišovať medzi celkovým výberom štátu a pocitom jednotlivca.
Na Slovensku výraznú časť zaťaženia tvoria povinné sociálne a zdravotné odvody. Tie zvyšujú cenu práce a zamestnancom aj firmám vytvárajú pocit, že práca je zaťažená veľmi výrazne.
Slovensko môže mať v pomere k HDP nižší celkový výber než priemer EÚ, no konkrétny zamestnanec alebo živnostník môže na odvodoch cítiť veľký tlak.
Práve odvody sú dôvod, prečo sa debata o daniach u nás často točí okolo výplatnej pásky, superhrubej ceny práce alebo rozdielu medzi tým, čo zaplatí zamestnávateľ a čo človek dostane na účet.
Konsolidácia môže rebríček zmeniť
Slovensko zároveň prechádza obdobím konsolidácie verejných financií. Vláda prijala viacero opatrení, ktoré zvyšujú príjmy štátu. Patrí sem napríklad vyššia základná sadzba DPH od roku 2025, nové alebo zvýšené odvody a osobitné dane, vrátane bankovej dane či vyšších zdravotných odvodov.
Európska komisia vo svojej prognóze pre Slovensko upozorňuje, že vyššia DPH od začiatku roka 2025 ovplyvní spotrebu domácností. Konsolidácia tak môže v ďalších rokoch zvýšiť aj podiel daní a odvodov na HDP.
Nízkymi daňami sa nedá vysvetliť všetko
Porovnanie daňového zaťaženia voči HDP je užitočné, ale nie je to jediný pohľad na kvalitu verejných financií. Krajina môže vyberať menej daní, no zároveň môže mať slabšie verejné služby, horšiu infraštruktúru alebo vyššie deficity. Slovensko v posledných rokoch zápasí práve s vysokým deficitom verejných financií.
Podľa Štatistického úradu SR dosiahol deficit verejnej správy v roku 2024 úroveň 5,5 % HDP. To znamená, že štát síce v porovnaní s mnohými krajinami EÚ nevyberá extrémne vysoký podiel ekonomiky, ale zároveň míňa viac, než dokáže vybrať.
