Vyniesť si do hôr vlastný batoh dá zabrať nejednému turistovi. V Tatrách však existujú ľudia, ktorí na chrbte nenosia len svoje veci. Bez zaváhania si naložia desiatky, ba dokonca stovky kilogramov zásob a vyrazia s nimi do vysokohorských chát. Odmenou za niekoľkohodinový výstup pritom často nie sú peniaze ani sláva, ale len obyčajná šálka horúceho čaju.
Horské chaty vo Vysokých Tatrách, ku ktorým nevedú žiadne cesty, sú odkázané na jedinečný spôsob zásobovania. Keďže sa k nim nedostanú autá ani nákladné vozidlá, všetko potrebné musia do hôr vyniesť ľudia vlastnými silami.
Kým v Poľsku pomáha technika, na Slovensku ľudské chrbty
Rozdiel medzi slovenskou a poľskou stranou Tatier je v tomto smere výrazný. Kým mnohé poľské horské chaty zásobujú lanovky alebo terénne vozidlá, na slovenskej strane sa viaceré objekty nachádzajú na miestach, kam nevedie žiadna prístupová cesta, píše PLUS JEDEN DEŇ.
Najlepším príkladom je Chata pod Rysmi, ktorá je najvyššie položenou horskou chatou na Slovensku. Všetko, čo jej návštevníci počas sezóny spotrebujú – od potravín cez nápoje až po plynové fľaše, stavebný materiál či čistiace prostriedky – musí niekto vlastnoručne vyniesť po turistickom chodníku.
Zásoby čakajú voľne pri chodníku. Nik ich nestráži
Turisti smerujúci od Popradského plesa často zostanú prekvapení už na začiatku trasy. Pri chodníku stoja drevené stojany plné sudov, debien, potravín, plynových fliaš či ďalšieho materiálu určeného pre chatu. Tieto zásoby tam zostávajú voľne uložené a čakajú na nosičov. Zaujímavosťou je, že ich nikto nestráži.
Prevádzkovatelia chát pritom tvrdia, že krádeže sú mimoriadne zriedkavé a systém založený na dôvere funguje už celé desaťročia.
Do nosenia sa pritom nezapájajú iba profesionálni tatranskí nosiči. Pomôcť môže prakticky každý fyzicky zdatný turista. Mnohí si ešte pred začiatkom výstupu dobrovoľne naložia časť zásob na chrbát a prispejú tak k fungovaniu horských chát.
Desiatky kilogramov? Pre niektorých len rozcvička
Bežný nosič vynáša počas jednej cesty približne 10 až 80 kilogramov nákladu. Niektorí skúsení nosiči však posúvajú hranice ľudských možností oveľa ďalej. Nie je výnimočné, že na chrbte nesú viac ako 100 kilogramov. Rekordmani dokázali do vysokohorských chát vyniesť dokonca viac než 200 kilogramov, čo v niektorých prípadoch predstavuje viac ako trojnásobok ich vlastnej telesnej hmotnosti.
Takéto výkony si vyžadujú nielen mimoriadnu fyzickú kondíciu, ale aj dokonalú techniku, skúsenosti a schopnosť pohybovať sa v náročnom horskom teréne.
Súťažia, kto bude najrýchlejší
Tradícia tatranských nosičov sa každoročne pripomína aj počas známej súťaže Sherpa Rally. Účastníci v nej musia čo najrýchlejšie zdolať náročnú trasu s ťažkým nákladom na chrbte. Muži počas pretekov nesú približne 60 kilogramov, ženy okolo 20 kilogramov. Aj keď ide o športové podujatie, pre mnohých nosičov predstavuje len zlomok toho, čo zvládajú počas bežného zásobovania horských chát.
Za tvrdú prácu často dostanú len šálku čaju
Hoci by sa mohlo zdať, že za takúto fyzicky mimoriadne náročnú prácu dostávajú vysokú odmenu, realita je často oveľa skromnejšia.
Mnohí dobrovoľní nosiči pomáhajú chatám bez nároku na finančnú odmenu. Ako poďakovanie ich chatári neraz pohostia len šálkou horúceho čaju alebo drobným občerstvením. Pre väčšinu z nich však nie je motiváciou zárobok, ale láska k horám, pomoc chatám a pokračovanie v jedinečnej tatranskej tradícii.
Chata pod Rysmi ukrýva bohatú históriu
Jedným z miest, kam nosiči pravidelne smerujú, je Chata pod Rysmi. Nachádza sa vo výške približne 2 250 metrov nad morom, čím je najvyššie položenou horskou chatou na Slovensku.
Prvú jednoduchú útulňu tu postavili členovia turistického spolku už v roku 1933. Počas druhej svetovej vojny poskytovala útočisko partizánom, neskôr sa stala obľúbeným miestom turistov, horolezcov aj vysokohorských nadšencov.
Aj dnes patrí medzi symboly slovenských Tatier. A nebyť obetavosti nosičov, ktorí deň čo deň prekonávajú náročné horské trasy s obrovskými nákladmi na chrbte, jej fungovanie by bolo prakticky nemožné.
