Na lúke v rakúskom Villachu objavili prírodný unikát, ktorý okamžite upútal pozornosť verejnosti aj odborníkov. Namiesto tradičného zeleného či hnedého sfarbenia mala kobylka výrazne ružové telo. Nezvyčajný vzhľad spôsobila vzácna genetická mutácia, ktorá jej však v prírode prináša veľké riziko.
Ružové sfarbenie síce pôsobí fascinujúco, no pre malého živočícha môže znamenať vážny problém. Vďaka nápadnej farbe je totiž oveľa ľahšie viditeľný pre predátorov.
Vzácny nález z rakúskeho Villachu
Mimoriadne nezvyčajnú kobylku objavili v polovici júna v mestskej časti St. Georgen v rakúskom Villachu. Jedinec zaujal najmä svojím výrazným ružovým telom, ktoré sa výrazne odlišovalo od bežného zeleného alebo hnedého sfarbenia kobyliek.
Ako informoval portál Naturschutzbund, fotografiu vzácneho nálezu zachytila Rosemarie Maliha.
Snímku následne zverejnila na platforme naturbeobachtung.at, kde ľudia zdieľajú svoje pozorovania prírody.
Za netradičnou farbou stojí mutácia
Neobyčajný vzhľad kobylky má na svedomí genetická zmena nazývaná erytrizmus. Pri tejto mutácii sa v tele hmyzu vytvára najmä červený pigment erytropterín, zatiaľ čo tmavé farbivá sú výrazne obmedzené.
Ružová farba sa však objaví iba v prípade, ak jedinec zdedí zmutovanú génovú variantu od oboch rodičov.
Ak kobylka dostane iba jednu chybnú kópiu génu a druhú zdravú, prejaví sa bežné sfarbenie. Odborníci tento spôsob dedenia označujú ako recesívny.
Práve preto sú ružové kobylky také vzácne. Vo voľnej prírode je totiž veľmi nepravdepodobné, že sa stretnú dva jedince, ktoré túto mutáciu prenášajú.
Výnimočný vzhľad môže byť prekážkou pre prežitie
To, čo ľudia vnímajú ako nádhernú prírodnú zvláštnosť, môže byť pre samotnú kobylku veľkou nevýhodou.
Bežne sfarbené zelené a hnedé jedince dokážu dokonale splynúť s okolím – s trávou, suchými steblami či pôdou. Ružová kobylka však takúto ochranu nemá a predátori ju môžu ľahšie spozorovať.
Mnohé výrazne sfarbené jedince preto nemusia prežiť dostatočne dlho na to, aby dosiahli dospelosť.
Príroda pozná aj ďalšie farebné extrémy
Erytrizmus nie je jedinou genetickou odchýlkou, ktorá mení vzhľad živočíchov.
Známejší je albinizmus, pri ktorom genetická zmena narúša tvorbu melanínu. Takéto zvieratá bývajú veľmi svetlé, často citlivejšie na slnečné žiarenie a zároveň horšie chránené pred nepriateľmi.
Opačným prípadom je melanizmus, pri ktorom organizmus vytvára viac tmavých pigmentov a živočíchy môžu mať takmer čierne sfarbenie.
Pri xantizme zase prevládajú žlté pigmenty, ktoré spôsobujú žlté až zlatisté odtiene.
Kobylky potrebujú pestrú krajinu
Kobylky sa najčastejšie vyskytujú na otvorených a slnečných miestach, ako sú lúky, pasienky, suché trávnaté plochy či okraje ciest.
Pre svoj život potrebujú kombináciu hustej vegetácie, v ktorej sa môžu ukrývať, ale aj voľných plôch pôdy. Tie sú dôležité najmä pri vývoji vajíčok, ktoré samice ukladajú do zeme.
Počas zimy vajíčka prečkajú obdobie pokoja a na jar sa z nich liahnu mladé jedince – nymfy.
Väčšina domácich druhov kobyliek sa živí najmä trávami a bylinami. Známe sú však aj svojím charakteristickým cvrlikaním.
Tento zvuk využívajú pri hľadaní partnera aj pri označovaní svojho územia. Vzniká trením špeciálne prispôsobených častí tela o seba.
Ružová kobylka z Villachu tak nie je len farebnou raritou, ale aj pripomienkou toho, aké rozmanité a zároveň krehké môže byť prírodné prostredie.
