Okrem termoregulácie má však pot aj hlboký sociálny a emocionálny rozmer. Prirodzený pach, ktorý sa šíri z povrchu nášho tela – nemáme teraz na mysli ostrý a nepríjemný zápach z podpazušia, ale jemnú ambientnú chémiu – slúži ako unikátny identifikačný kód.
Každý deň siahne po dezodorante alebo antiperspirante približne päť miliárd ľudí po celom svete. Pre drvivú väčšinu z nás sa upravovanie a dôkladné maskovanie telesného pachu stalo absolútnou rannou rutinou, a to nielen v oblasti podpazušia.
Hoci pravidelné používanie týchto kozmetických produktov nepredstavuje pre ľudské zdravie žiadne preukázateľné riziko, málokto v skutočnosti rozumie tomu, akú biologickú funkciu pot v našom tele plní a ako presne s ním jednotlivé prípravky bojujú, informuje The Guardian.
Superschopnosť
Schopnosť ľudského organizmu ochladzovať sa prostredníctvom potenia je z evolučného hľadiska skutočnou superschopnosťou. Dobre trénovaný jedinec dokáže počas intenzívnej námahy či v extrémnych horúčavách vylúčiť takmer štyri litre tekutiny za jedinú hodinu.
Tento sofistikovaný mechanizmus udržuje naše vnútorné orgány funkčné aj v podmienkach, ktoré by väčšinu iných živočíchov spoľahlivo paralyzovali alebo usmrtili.
Okrem termoregulácie má však pot aj hlboký sociálny a emocionálny rozmer. Prirodzený pach, ktorý sa šíri z povrchu nášho tela – nemáme teraz na mysli ostrý a nepríjemný zápach z podpazušia, ale jemnú ambientnú chémiu – slúži ako unikátny identifikačný kód.
Identifikujeme jeden druhého
Táto jedinečná osobná vôňa je výsledkom zlúčenín kolujúcich v našej krvi, činnosti mazových žliaz a špecifického mikrobiálneho ekosystému, ktorý žije na našej koži.
Vďaka tomu dokážu súrodenci spoľahlivo identifikovať jeden druhého len na základe čuchu a vôňa milovanej osoby dokáže v našom mozgu oživiť hlboké spomienky rýchlejšie ako ktorýkoľvek iný zmysel.
Mnoho spotrebiteľov tieto dva pojmy nesprávne zamieňa, pričom rozdiel medzi nimi je z medicínskeho hľadiska zásadný.
- Antiperspiranty: Tieto produkty fyzicky blokujú potné kanáliky. Obsahujú zlúčeniny na báze hliníka, ktoré po kontakte s vlhkosťou vytvoria na vyústení žľazy dočasnú gélovú zátku, čím mechanicky zabránia potu dostať sa na povrch pokožky. Keďže antiperspiranty priamo menia prirodzenú funkciu ľudského orgánu, napríklad americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) ich klasifikuje ako voľnopredajné lieky. Spomínaná gélová zátka sa časom z kanálika prirodzene odplaví, a preto je potrebné aplikáciu pravidelne opakovať.
- Dezodoranty: Na rozdiel od antiperspirantov dezodoranty nijako nebránia samotnému poteniu, ale zameriavajú sa na pot, ktorý už na pokožku prenikol. Využívajú na to buď intenzívne vonné zložky (parfumy), kyseliny, ktoré znižujú pH pokožky a vytvárajú tak nehostinné prostredie pre baktérie, alebo špeciálne zlúčeniny, ktoré molekuly zápachu chemicky neutralizujú. Sú regulované výhradne ako kozmetika, čo znamená, že výrobcovia nemusia úradom striktne dokazovať ich liečebnú účinnosť.
Dlhoročné a rozšírené mýty o tom, že hliník obsiahnutý v antiperspirantoch priamo spôsobuje rakovinu prsníka alebo Alzheimerovu chorobu, boli v uplynulých rokoch predmetom rozsiahlych vedeckých štúdií a odborníci ich opakovane a konzistentne vyvrátili ako nepravdivé.
Bráni potláčanie potu v podpazuší ochladzovaniu tela?
Z biologického hľadiska nie. Takzvané ekrinné žľazy, ktoré sú primárne zodpovedné za ochladzovanie organizmu a vylučovanie vodnatého potu, pokrývajú takmer celý povrch nášho tela.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
